Turistika po horských chatách s dieťaťom

Belianske Tatry – Chata Plesnivec/ Nízke Tatry – Chata M.R.Štefánika, Veľká Fatra – Horský hotel Kráľova Studňa.

Na jeseň roku 2021 sme si vyskúšali dvakrát prespať na horských chatách. Boli to pomerne úspešné výlety, Linda mala v tom čase už vyše roka, samostatne kráčala od konca leta, a preto sa nám zachcelo trošku turistického experimentovania.

Po hrebeni Nízkych Tatier s detským batôžkom.

V šatke a neskôr v nosiči vpredu sme Lindu nosili obaja približne od jedného mesiaca. Najprv to boli kratšie prechádzky po dedinskom okolí, neskôr poldňové mini výletíky. Napríklad po skončení môjho šestonedelia sme vybehli zo Šachtičiek na Panský diel (Peťo mal Lindu naviazanú v šatke) a bol to asi náš najpomalší výstup vôbec. Ja som sa nechcela nejako prepínať, ale zároveň som bola totálne šťastná, že sa zase môžem slobodne hýbať a veľké brucho je preč. Vôbec sme to však nesilil, skôr sme si vyberali prechádzky lesom s čo najmenším prevýšením, a ak už išlo o nejaký výstup, snažil sa Lindu mať uviazanú Peťo.

Večerné scenérie vo Veľkej Fatre cestou dole z Krížnej.

Po večeri na Štefáničke v Nízkych Tatrách sme ešte vybehli vonku pozrieť stmievanie.

Zmena prišla pri zadnom nosení, na začiatku leta 2021, ktoré výrazne pomohlo celkovému komfortu pre nosiaceho rodiča. V tom čase už Linda intenzívne štvornožkovala, dvíhala sa a celkovo bola oveľa zvedavejšia. Tomu sme prispôsobovali všetky výlety. S teplým počasím a možnosťou nechať dieťa “vybehať” na deke, prípadne len na tráve, sme skúšali už aj celodenné výlety. V okolí Banskej Bystrice to bol napríklad výlet z Nemiec do Horského hotela Fuggerov dvor, kde sme si na letnej teraske pohodlne dali obed. Linda sedela asi prvýkrát na vysokej detskej stoličke mimo domu a totálne si to užívala 🙂 Cestu tam z dvojhodinovej túry väčšinou prespala a takisto to bolo aj cestou späť poobede. Inokedy sme sa autom odviezli na Šachtičky, odkiaľ sme už napešo a so spiacou Lindou klesli do horskej dedinky Špania dolina, kde sme si zase dali obed vonku a potom sa pobrali naspäť hore k autu. Síce nás po ceste zastihol nepríjemný letný dážď, ale našťastie z toho nebolo nič dramatické a neprechladli sme :).

Ranné kojenie na Štefáničke v Nízkych Tatrách.

Chata Plesnivec v Belianskych Tatrách (1290 metrov)

Väčšina našich výletov počas prázdnin je zaznamenaná v tomto letnom blogu, tak sa teraz budem len mierne opakovať :). Čo sa týka horských chát, prvou zdolanou bol Plesnivec v Belianskych Tatrách (1290 metrov). Išlo o taký poloplánovaný výlet, kedy sa nám z roadtripu po Východnom Slovensku ešte nechcelo vracať domov a strávili sme jednu noc v Tatrách. Chata Plesnivec bola našou voľbou, lebo sme tam dovtedy jednak ešte nikdy neboli, chceli sme niečo menej turistické (aj tak tam bolo extrémne veľa ľudí počas týždňa), a hlavne sme chceli túru, ktorá pôjde kvôli silnému augustovému slnku najmä lesom.

Cestou na Chatu Plesnivec v Belianskych Tatrách.

Tesne pod chatou Plesnivec v Belianskych Tatrách.

Turistický chodník bol naozaj väčšinou tienistý, ale zase nám chýbali typické tatranské výhľady. No však nevadí, nemôžeme mať všetko :). Na chate sme sa dobre najedli, Linda si trošku obmedzene zaštvornožkovala okolo chaty, takisto sme pozdravili ďalšie rodinky s deťmi v podobnom veku a postupne sa pobrali dole. Pri rannom plánovaní tohto výletu nám pomohli rady od môjho brata, ktorý tam prespal so ženou a deťmi rok predtým. Dobré odporúčania sme tiež dostali od majiteľa penziónu v Starej Polianke, kde sme spali. Takto sa začala vysokohorská turistika (zatiaľ len jednodňová) pre Lindu.

Chata Milana Rastislava Štefánika v Nízkych Tatrách (1700m.)

Ďalšou horskou chatou, už spojenou aj s prespaním, bola Štefánička na konci septembra 2021. V nedeľu ráno som zavolala priamo chatárom, spýtala sa ich na momentálne ubytovacie kapacity, ponúkli mi samostatnú izbu a potvrdili, že ročné deti u nich normálne prespávajú, tak by to mohlo vyjsť :). Keďže bol celkom teplý jesenný deň, najprv sme sa trošku išli osviežiť do ľadovej vody v Krpáčovskom jazierku 🙂 Linda sa samozrejme nekúpala a my sme tých pár temp zaplávali na striedačku naozaj rýchlo :). Obed bol v novej chate Zázvor nad parkoviskom smerom na chatu. Pred treťou poobede sme vyrazili hore. Peťo niesol v zadnom nosiči maličkú a ja som mala na chrbte poloťažký batoh. V polovici cesty, pri odbočke na Jaskyňu mŕtvych netopierov, sme si dali dlhšiu pauzičku a vymenili chrbtové nálože. Už sa takmer stmievalo, keď sa nám podarilo doraziť na chatu. Trošku sme si oddýchli, ubytovali nás na najvyššom poschodí, v izbe pre šiestich sme boli sami a hlavne tam bola manželská posteľ :). Neskôr sa podávala večera a potom sa vlastne pomaly išlo do sprchy a spať.

Kúpačka na Krpáčove pred výstupom na Štefáničku.

Linda celý pobyt veselo behala po chate, v hlavnej spoločenskej miestnosti boli aj nejaké detské časopisy, tak sa aj vyhrala :). Spánok bol oukej, ležala medzi nami na manželskej posteli. Ráno sme si dali raňajky a pred desiatou vyrazili smer Chopok. Kráčaním po magistrále a jedením brusníc a čučoriedok sme obdivovali nádherné nízkotatranské výhľady. Linda spala polovicu cesty, potom sme ju dali vybehať – tuto bol trošku problém nájsť vhodný povrch. Na ostrých kameňoch to nešlo, ale zase vo veľkom svahu bez kameňov nevedela udržať rovnováhu. Nakoniec bola výhrou mierna plošinka medzi balvanmi.

Postupne sa zhoršovalo počasie, mračilo sa a fúkalo. Na zrekonštruovanej Kamienke (oficiálne Kamenná chata pod Chopkom) sme sa dobre naobedovali a potom sa vydali (zase na jej poobedný spánok) dole cez Kosodrevinu na Srdiečko a Trangošku, kde nás čakalo naše auto :). Cestou dole cez pásmo kosodreviny aj mierne spŕchlo, našťastie to bola len malá prehánočka.

Po hrebeni Nízkych Tatier so spiacou Lindou na chrbte.

Celkovo to bol vydarený výlet, naše kolená sa síce z toho zostupu spamätávali ešte pár dní, ale však takéto drobnosti patria k vysokohorským túram :). Sme radi, že z pôvodného plánu odskočiť si aj na Ďumbier sme upustili, úplne stačila naša verzia. Čo sa týka ubytovania, ísť mimo piatka a soboty sa tiež ukázalo ako dobrá stratégia, podľa chatárov tam deň pred nami spalo 4-krát viac ľudí.

Už zobudené dieťa veselo behá po hrebeni Nízkych Tatier.

Horský hotel Kráľova studňa vo Veľkej Fatre (1300 m.)

V letných mesiacoch premáva turistický autobus “Tourbus” z Banskej Bystrice na Horský hotel Kráľova Studňa. V minulosti sme tento spoj už viackrát využili, predošlú jeseň prvýkrát aj s Lindou. Namiesto veľkého autobusu však prišiel len minibus pre 9 osôb, ktorý už zo stanice vychádzal takmer plný, jednoducho zle zvládnutá situácia zo strany mesta. Svokrovci idúci z východzej stanice kvôli nám vystúpili, aby sme mali miesto a oni si ďalej urobili alternatívny program. Linda však cestu v minibuse s vydýchaným vzduchom nezvládala, prakticky celý čas neutíšiteľne plakala a nepomáhali žiadne bežné triky, tak sme sa po necelej hodine trmácania po horskej ceste rozhodli z busu vystúpiť. Na chatu nám to pešo trvalo ešte ďalšie dve hodiny, ale Linda pekne spala v nosiči a bola z toho nakoniec krásna horská prechádzka :).

Vysmiata Linda po hodinovom neutíchajúcom reve v autobuse smerom na Kráľovu Studňu.

Po príchode na hotel, sme sa dobre naobedovali, oddýchli si a potom sa s ľahkým batohom vybrali na Krížnu (1574 metrov). Väčšina ľudí už schádzala dole, nečudo, však bola nedeľa poobede, tak sa nám neskôr zdalo, že sme na celom hrebeni úplne sami. Po zostupe na chatu nás konečne ubytovali, dostali sme izbu na najvyššom poschodí, kde nikto iný okrem nás nespal (asi aby nikoho v noci Linda neobťažovala plačom :D). Neskôr sa podávala večera, trošku sme sa zahrali v spoločenskej miestnosti, kde mali zopár detských hračiek a potom nasledoval spánok.

Kolobežková pohodička pred Kráľovou Studňou.

Manželská posteľ nebola premiestniteľná, tak som nemohla zabezpečiť jednu stranu postele o stenu, ako som to dovtedy bežne presúvala v iných ubytovaniach. Tento akt som robila kvôli možnosti obojstranného kojenia, kedy som po dokojení dieťa nechala na tej aktuálnej strane a nebála sa pádu. V tomto prípade som aspoň obložila koberec vankúšmi, aby bol prípadný pád stlmený. A veru, v strede noci som sa zobudila a hľadala všade na posteli naše zatulané dieťa ale nikde sa nenachádzalo, tak som kukla dole pod posteľ, a ona veselo ležala na tých vakúšoch a odfukovala :D. Pre istotu som ju však preložila na posteľ medzi nás :).

Hľadaj na fotke spiace dieťa pri ceste na Krížnu 🙂

Nasledujúce ráno, teda pondelok, sa počasie totálne zmenilo, fúkalo, bolo zamračené a vrchol Krížnej sme ten deň vôbec nevideli. Rozhodli sme sa ísť po raňajkách priamo dole do Tureckej popri prameni riečky Bystrica. Linda znova úspešne spala v nosiči a keď sa zobudila, tak sme si dali na lúke občerstvovaciu prestávku. Dole v Tureckej nám ostávala ešte hodinka do odchodu busu do BB, tak sme vytočili číslo na pána krčmára z legendárnej krčmy u Maka, ktorý do pár minút dorazil, ponúkol nás fazuľovicou a pivkom a takto zasýtení sme sa vydali na poslednú štáciu našej cesty a teda presun do BB, kde nás už čakalo naše auto.

Spomínané horské výlety a prespávačky na chatách nám ukázali, že život s malým dieťaťom nemusí znamenať totálnu zmenu životného štýlu novorodičov, ale s dobrým plánovaním a prípravou aj na nepredvídané udalosti sa dá zažiť veľa dobrodružstva a užijú si to všetci zúčastnení (teda aspoň v to dúfame :). Asi najdôležitejšie pre nás bolo, neísť na turistické miesta cez víkendy a sviatky, vybrať si skôr noci z nedele na pondelok. Takisto sme neskúšali spať na miestach, kde sme nikdy predtým neboli, ale sústredili sme sa na “staré odskúšané zariadenia” a veľa sme tiež komunikovali s personálom pred príchodom.