Druhé leto s našou drahou dcérkou bolo omnoho akčnejšie ako to predchádzajúce. Na konci júna oslávila prvé narodeniny, koncom augusta začala samostatne chodiť, a teda leto sa nieslo v znamení intenzívneho štvornožkovania, vstávania a nacvičovania samostatnej chôdze. Skrátka, už to nebolo malé novorodeniatko, ktoré ledva dvíha hlavičku, ako rok predtým. Konečne sme nabrali odvahu a vyskúšali si viacero niekoľkodňových kratších či dlhších pobytov na rôznych miestach. Jasné, že sa tu v žiadnom prípade nedá hovoriť o návrate späť do našich extrémnych batôžkárskych časov, ale vrámci normy sme sa snažili Lindu uviesť do tajov nízkorozpočtového a možno mierne dobrodružnejšieho cestovania (samozrejme, všetko závisí do uhla pohľadu:).

Prechádzka so spiacou Lindou vo vinohradoch na Tokaji.

Spacie skúsenosti

Spanie v stane sme toto leto absolvovali počas šiestich nocí. Prvýkrát na skúšku u nás na záhrade, potom na Festivale Pohoda – prvý raz naostro, ďalej to boli dve noci v kempe na Južnej Morave pri priehrade Nové Mlýny a nakoniec dve noci v kempe pri Domaši. Všetky spomínané spania dala Linda úplne s prehľadom, to skôr ja som mala problém s komfortom. Asi máme malý stan alebo len starnem 😀 Na spodok sme dali veľkú karimatku, ktorú doma využívame ako hraciu deku. Toto vyplnilo takmer celú plochu, takže odpadol problém s rôznymi úrovňami podložiek. Linda v noci veľa putuje, a preto toto bolo vynikajúce riešenie. Všetky noci boli pomerne teplé, prikrývky sme mali len ľahké deky a naše dieťa sa aj tak väčšinu noci odkopáva 😀

Pred vínnou pivničkou v Petrove na Južnej Morave.

Najprv sme boli mierne skeptickí (najmä ja), či to vôbec je dobrý nápad, skúšať stanovať s tak malým dieťaťom. Napríklad môj oco si matne spomína, že ja som mala minimálne štyri roky, keď so mnou prvýkrát stanovali. Ale to by znamenalo, že môj brat mal ešte len rok, tak asi je to ok 😀 V každom prípade, Linda spala v stane dobre, alebo niekedy až výrazne lepšie ako v “normálnych” ubytovaniach. Menej sa budila, len ja som mala menej miesta, keďže máme malý stan (ešte z bezdetných čias :)).

Ďalším netradičným spacím miestom bol súdok na Tokaji. Definovali by sme to ako luxusnejší stan. Matrace aj celkové vybavenie voňalo novotou a kvalitou, akurát to bolo dosť stiesnené a naše dve postele sa nedali spojiť. Takže som vôbec po prvýkrát spala len sama s Lindou na rozšírenej posteli a Peťo spal samostatne na druhom lôžku.

Spanie vo vínnom súdku na Tokaji, Macík Winery, Malá Tŕňa

Všetky ďalšie noci boli v bežných penziónoch či na chatách. Vždy sme mali samostatnú izbu, so sociálnym zariadením. Do väčšiny zariadení som predtým volala, aby som sa uistila, že je to vhodné miesto pre rodinu s ročným dieťaťom a hlavne mi šlo o overenie možnosti manželskej postele resp. prisunutia dvoch postelí k sebe kvôli nočnému kojeniu.

Nosenie vzadu a štvornožkovanie všade, kde to šlo

Začiatkom júna sme Lindu začali nosiť v nosiči takmer výlučne na chrbte, čo bol nový príjemný míľnik pre naše telá. Kočíka sme sa skoro úplne vzdali, nevedela v ňom spať a vlastne sme ju málokedy vedeli dostať tam dobrovoľne. Celé leto si nacvičovala chôdzu, všade sa dvíhala, odbiehala od nás a dosť často otravovala okolitých dovolenkujúcich na plážach, v kempoch či na terasách. Väčšina ľudí reagovala pozitívne, často sme na pár minút zabudli, že máme dieťa a Lindini noví kamoši sa s ňou zabávali.

Nosenie na chrbte – nový level pre naše chrbty

Cestovanie v horúčavách v aute bez klimatizácie a s malým dieťaťom je dosť utrpením, preto sa naša cesta musela značne prispôsobovať. Málokedy sme išli dlhšie ako dve hodiny v kuse a napríklad pôvodný plán zájsť z BB až na Tokaj sme radšej prerušili tromi dňami na Gemeri v okolí Rožňavy 🙂

Vonkajšie reštaurácie a kaviarne boli naším obľúbeným útočiskom. Terasy však nemohli byť vyvýšené, lebo sme sa báli o bezpečnosť pri štvornožkovaní. Najlepšie stoly aj kvôli pandemickej situácii boli pre nás tie v rohoch, na konci, čo najďalej od ďalších spolustravníkov. Keď malo zariadenie detskú, teda vysokú stoličku, vždy sme tam Lindu na začiatok konzumácie posadili, ale väčšinou tam nevydržala celý chod. Asi pomaly jeme, alebo ona potrebuje viac podnetov :). Detské menu sa nám ešte stále nehodí, máme slabého jedáka. Niekedy sme mali špeciálne jedlo pripravené pre ňu, prípadne hotovú tzv.taštičku, alebo normálne jedla kúsky z nášho pokrmu (keď sme uznali za vhodné. že slanosť a pikantnosť je v norme :).

Linda štvornožkujúc po znojemskej pešej zóne.

Ako milovníci kúpania v prírodných (zväčša studenších) vodách sme sa tešili na zdieľanie tejto činnosti aj s našou drahou dcérou, ale nič také sa nekonalo. Až v termálnom kúpalisku v maďarskom Sárospotoku sme pochopili prečo. Slečinka zjavne nemá rada studené vody. V 30-stupňovom nechutne teplom bazéne sa jej náramne páčilo. Hneď sme jej kúpili koleso (aj sa raz nechtiac prevrátila) a jednoducho si to celý čas užívala. No čo už, rodičia termálne vody nemusia, tak tento zážitok ostal vrámci leta ojedinelý.

Sebechleby a okolie/ jún 2021/ 2 noci:

Toto bol náš prvý, naozaj dovolenkový, viacdňový pobyt s Lindou. Ďakujeme mojej skvelej rodinke za prespanie v ich príjemnej chalupe. Miesto sme poznali, už viackrát sme tam spali a teraz mala premiéru konečne aj Linda :). Výdatne sme sa okúpali v blízkom lome v Devičí aj na štiavnickom tajchu Richňava, navštívili sme našich eko známych z Bohuníc aj kamenné obydlia v Brhlovciach spoza plota a inak sa najmä oddychovalo a relaxovalo na záhrade.

Kúpanie na štiavnickej Richňave.

Trenčín-Myjava-Južná Morava-Nová Baňa/ júl 2021/ 5 nocí:

Spomínaný výlet už možno fakt nazvať naozajstnou dovolenkou. Začali sme na trenčianskom letisku, kde sme si užili prvý deň pozmeneného festivalu Pohoda on the Ground. Limitovaný počet účastníkov (max 1000 za deň), jednodenné lístky a síce festival, na ktorý sme boli roky zvyknutí, ale úplne v malom. Nechýbala stálica treska v rožku ani gyoza a obrovský stan Lunterových vege pochúťok 🙂 Gastro tradične nesklamalo.

Pohoda na Pohode

Čo sa týka hudby, boli to fakt dosť komorné koncerty s netradičným nádychom. Vrbovskí víťazi s preccedom húpacím koníkom k nám nikdy neboli bližšie, Nina Rosa spievala parádne a speváčka Dry Cleaning fakt dobre recitovala. Spať sme šli hneď po koncerte Medial Banana s Dj-om. Vtipná príhoda sa stala pri umývaní zubov, keď mal Peťo spiacu Lindu naviazanú vpredu a náhodný spoluumývajúci týpek nám len tak povedal, že “to musí byť dobrý hrotík, byť s takým deckom na Pohode”. Potom sme sa presunuli do stanu a nemohli poriadne spať kvôli hluku. (Na tejto verzii festivalu bolo totiž stanové mestečko priamo pred stageami). Linda zato prespala celú noc.

Festival Pohoda on the Ground 2021

Na druhý deň sme si užili kúpanie vo Váhu na trenčianskom ostrove a spanie pri Myjave na ranči v Podkylave. Ďaľší deň sme si šli obzrieť Štefánikovu Mohylu do Brezovej pod Bradlom a podvečer sa naša dovolenka poloplánovane presunula na Južnú Moravu. Okolie vodnej nádrže Malé Mýny je veľmi príjemným miestom, kde sme už niekoľkokrát v minulosti dovolenkovali (najmä na bicykloch). Blízky Mikulov a Znojmo sú krásnymi historickými a vinárskymi mestami, ktoré sa oplatilo navštíviť znovu. V kempingu na brehu jazera sa spalo príjemne, našli sme si tienisté nehlučné miesto a po večeroch, keď Linda zaspala, sme veselo vínkovali. Pri ceste späť na Slovensko nám dobre padla zastávka pri tajchu v Novej Bani, kde je vždy osviežujúce kúpanie.

Vínkovanie v Znojme, vtedy dávno za slobodna a bezdetna a minulé leto už s Lindou.
Linde sa náramne páčila pešia zóna v Znojme.

Východné Sovensko: Gemer-Tokaj-Domaša-Tatry/ august 2021/ 11 nocí:

Toto bola doteraz naša najdlhšia cesta, akú sme s Lindou absolvovali. Poučení z predošlej dovolenky sme trošku viac plánovali :). Napríklad už pri odchode z BB sme vedeli, kde presne budeme spať najbližších 7 nocí. Tie posledné štyri noci sa nejako vyriešili “za pochodu”.

Zádielska tiesňava

Prvé tri dni patrili objavovaniu Rožňavy a okolia. Naším ubytkom bol príjemný penzión v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Dva dni bola našou takmer lokálnou sprievodkyňou kamoška Katka, momenálne pôsobiaca v okolí, ktorá nám ukázala najskôr rožňavský Kláštor, potom na ďaľší deň Betliar a tiež nás zobrala kúpať sa na tajch v Úhornej. Jeden deň sme už samostatne venovali návšteve Gombaseckej jaskyne, Zádielskej tiesňavy a návšteve lokálneho vinárstva v Jablonove nad Turňou.

Spoznávanie okolia Rožňavy s našou kamoškou Katkou, takmer lokálnou sprievodkyňou 🙂

Na Tokaji, resp. v okolí sme strávili dokopy až 5 nocí, pôvodnú jednu noc vo vínnom súdku sme si ešte predĺžili. Najprv sa našou základňou stal penzión na maďarských hraniciach v dedinke Veľký Kamenec, po troch dňoch sme sa presunuli už na “naozajstný” Tokaj do vinárstva Macík v Malej Tŕni. Okrem objavovania vinných pivničiek a degustácií sme sa dobre okúpali. Zaujímavé bolo čľapkanie sa v hraničnej rieke Tisa, ktorá mala síce dosť hnedú farbu, bolo totižto po veľkej búrke, ale inak bola fakt čistá. Ďaľší deň sme sa vybrali do maďarského Sárospotoku, kde je parádne takmer slovenské termálne kúpalisko :). Po piatich dňoch v prevažne maďarskom prostredí sme konečne počuli viac slovenčiny, mohli sme platiť eurom a ešte aj menu v bufetoch na kupku bolo po slovensky. A nezabudnite, že sme boli v Maďarsku!

Termálne kúpalisko v maďarskom Sárospotoku, jediné úspešné kúpanie pre Lindu.
Vínkovanie vo Veľkej Tŕni na Tokaji.

Z Dolného Zemplína nastal presun na Horný Zemplín, konkrétne na Domašu. Kemping bol dosť ľudový, ale však prežili sme :). Kúpanie vo vodnej nádrži nemalo chyby, vyskúšali sme rannú vodu, poobednú aj večernú. Bufety boli tiež ľudové, napríklad ľadovú kávu mali len v plechovke alebo v krabičke, ale inak sme nič nepostrádali :D. Náš víkendový pobyt sa síce niesol nedobrovoľne v duchu bujarej letnej zábavy a koncertov, ale vadilo to len nám, Linda zase všetko pekne prespala :D.

Parádne kúpanie a kempovanie na Domaši.
Belianske Tatry – cestou na chatu Plesnivec.

Poslednou totálne neplánovanou zastávkou na tejto dovolenke boli Belianske Tatry. Vracajúc sa domov a obzerajúc si Tatry z diaľnice sme sa museli aspoň zastaviť. Keďže preplnené Štrbské Pleso (z auta, o 4-tej poobede v nedeľu) nás totálne neoslovilo, zastavili sme sa napokon vo Vyšných Hágoch, kde však nebola žiadna prístupná káva ani iné občerstvenie, tak sme napokon o 6-tej večer bookli ubytko v Starej Lesnej. Ďalší deň sa nám podarilo zdolať chatu Plesnivec, čo bola taká stredne náročná túrička, a potom nasledoval definitívny odchod domov.

Chata Plesnivec v Belianskych Tatrách, 1290 m.

Teplý Vrch/ september/ 2 noci:

Naša posledná letná dovolenka bola počas druhého septembrového víkendu. Teplý vrch je údajne najteplejšia vodná nádrž na Slovensku, pred dvoma rokmi sme tu spali dvakrát, počas cesty do a z Rumunska. Rekreačné stredisko Dieňok môže pôsobiť ako mierny pozostatok starej doby, ale nám sa to tam veľmi páči :). Cestou z BB sme sa zastavili v Hnúšti na obed a potom v malom historickom gotickom evanjelickom kostole v dedinke Kraskovo, kde pred rokmi pôsobil môj starý otec ako farár a práve v tom čase sa tam narodila aj moja mamka :). Dostali sme sa aj na nekomentovanú miniprehliadku interiéru chrámu a takto sme si na ňu aj na starého otca zaspomínali. Okrem kúpania vo vlažnej vode (bol už naozaj mierne pokročilý jesenný čas), sme sa vybrali na prechádzky po hrádzi a do okolitých dediniek.

Stredoveký gotický evanjelický kostol v Kraskove – tu v okolí sa narodila moja mamka.

V Rimavskej Sobote majú perfektný detský kútik vo vonkajšej reštaurácii hotela Zlatý Býk. To bolo vôbec po prvýkrát, kedy sme nemuseli riešiť počas obedovania naše dieťa a dokonca sme ju odtiaľ potom museli takmer násilne ťahať, tak ju to tam všetko pútalo :). Cestou domov cez Revúcu, Muráň a Horehronie sa nám podarilo zakúpiť slávne muránske buchty, dať si fajnovú balkánsku pljeskavicu a pokochať sa starým vozňom v Depo café v Telgárte.

Perfektný detský kútik na terase hotela v Rimavskej Sobote.

Viacdňové cestovanie s dieťaťom je v prvom rade určite uskutočniteľné, a ak vám niekto bude tvrdiť opak, neverte mu! Samozrejme, že treba viac plánovať, mať väčšie nároky na ubytovanie, stravu aj dopravu a byť pripravený na nepredvídané situácie. Vrámci všeobecného zníženia nárokov a prehnaných očakávaní, ktoré si bezpochyby osvojila väčšina rodičov, ak chcú viesť aký-taký uspokojivý život, vám dokonca takáto dovolenka s dieťaťom vie priniesť aj výtúžený oddych, zmenu vzduchu a celkové upokojenie a vypnutie z každodenného stereotypu. Určite neverte radodajkám (nie tým ľahším ženám, ale tým, čo majú “zaručené” nevyžiadané materské rady), ktoré tvrdia, že po takej dovolenke budete radi, že ste už konečne doma a keby ste boli vedeli, tak tam radšej ani necestujete (áno aj toto som v miernych obmenách počúvala pred našimi cestami :D). Cestovaniu zdar!

Viac fotiek si môžete pozrieť v mojom letnom albume na fcb:

Za editáciu tohto textu veľmi pekne ďakujem Peťke :).

…WwW…

Prosím ohodnoť článok, zaujíma nás tvoja odozva

5/5 - (3 hlasy)
Momentálne si užívajúca materskú dovolenku a teda väčšinu času venuje starostlivosti o malú Lindu. Popri tom sa spolu s manželom snaží žiť aktívnym životom (v menšej intenzite ako pred materstvom samozrejme :). Pandémia spolu s rodičovstvom nás celkom prirodzene spomalila, čo vôbec nie je na škodu. Učíme sa žiť pomalšie ale plnohodnotnejšie. Menej je v našom prípade viac. 
Viera exValentová Bugáňová

Potešíme sa tvojmu komentu