Jarné karavanovanie tureckým pobrežím

Po výdatnom olivovom dobrovoľníčení na juhu gréckeho Peloponézu sme sa v polovici februára presunuli do Turecka. Prejazd z druhého najjužnejšieho miesta pevninskej Európy na juh Turecka bol veľmi úmorný. Bolo zima a často aj daždivo. Vždy, keď sa dalo, sme využívali diaľnice a išli sme najkratšou možnou cestou (čo je u nás dosť neobvyklé). Aj tak nám celý transfer trval približne dva týždne.

Zo začiatku sme zvažovali aj možnosť ísť trajektom cez nejaký grécky ostrov (Kos či Chios), ale ceny boli neúmerne vysoké a podľa zimného prepravného poriadku to chodilo iba párkrát do mesiaca. Na blízkom ostrove Santorini tiež práve prebiehala evakuácia obyvateľstva kvôli otrasom v mori tak sme sa rozhodli, že trajekt nebude dobrou voľbou.

Nádherné opuncie v mestskom parku v Kasi.

Presne na 5-mesačné výročie karavanovania sme prekročili grécko-turecké hranice v Ipsale. Potom sme sa presúvali po pobreží Egejského mora na juh a neskôr tureckou riviérou na východ. V Antalyi v polovici marca, kedy sme oslavovali polroka na ceste, sme to otočili späť. Domov. Odtiaľ to trvalo zase skoro dva mesiace pomaly sa presunúť pobrežím a cez Istanbul do Bulharska a srbsko-maďarskou diaľnicou na Slovensko.

Dokopy sme v Turecku spali na 26 miestach. To bol pre nás dovtedy celkom odlišný koncept karavanovania. Často sme ostali niekde nadivoko len jednu-dve noci na pláži, alebo aj na parkovisku, či na letisku (keď sme čakali našich otcov, ako priletia z Bratislavy). Alebo sme zakvasili aj na celý týždeň vo výborných kempoch, napríklad v Antalyi či v Andriake pri Demre. Rekordom bolo 10 dní v kempe v Yeniklar pri Fethiye, kde sa o nás domáci starali ako o vlastné deti. Po vyše mesiaci, pri ceste späť, sme sa tam zase vrátili na tri dni a nechcelo sa nám odísť :). Podrobný rozpis našich spaní nájdete na konci článku.

Prvé turecké kúpanie blízko Fethyie (v Yeniklar) na začiatku marca. Za nami boli stále zasnežené kopčúre.

Prístav v mestečku Kas. Asi naša najjužnejšia destinácia vôbec.

Neskutočný mestský park s obrovským detským ihriskom vo Fethyie. Vzadu vidno naše spiace karavanové miestečko.

V marci bolo naozaj fantastické, takmer letné počasie. Kúpali sme sa stále, keď sa dalo, more malo štandardných 17-18 stupňov, teplota vzduchu kolísala, ale krátke rukávy a nohávy sme mali pomerne často :). Okrem povinných technických jázd v kempoch, ako pranie oblečenia (sem-tam aj posteľného prádla), sprchovania celej rodiny, varenia a následného umývania riadu, sme mali niekedy čas aj na objavovanie okolia, inokedy nám stačilo len tak byť a pozerať sa na more, či zaplávať si :).

Antalya. Najväčšie mesto tureckej riviéry a 5. najväčšie v Turecku. Totálne ma uchvátila.

Únava z celého polroka v zime a v karavane bola citeľná u nás oboch. Deti sa stále bavili rovnako, vždy na nich niekde čakalo perfektné detské ihrisko, (vo Fethiye je naozaj super verejný detský park). Alebo si vystačili s morom a pieskom či kamienkami. V Grécku sa nám zdalo, že takmer každý okoloidúci dospelí má pre nich pripravené nejaké lízatko či cukrík, v Turecku to nabralo ešte extrémnejší level a na dennej báze sme zbierali cukrové zboží od náhodných ľudí.

Celý čas sme si obaja osobitne spomínali na časy spred 13 rokoch, kedy sme prvýkrát navštívili túto úchvatnú krajinu. Ja som celý letný semester v roku 2012 strávila na univerzite v Istanbule a Peťo ten istý rok v lete stopoval s kamošom Skyčom po centrálnej Anatólii. A neskôr toho roku na jeseň sme sa dali dokopy. Preto sme napríklad vôbec nepotrebovali vidieť bájne Pamukkale či Kappadokiu, miesta pomerne ďaleko od našej pobrežnej trasy, ktoré sú dnes preplnené turistami a my sme ich už skrátka videli predtým :). Tureckú riviéru však ani jeden z nás predtým nenavštívil, tak sme si to užívali po prvýkrát.

Ölüdeniz – lanovka na vrch Babadag. Kúsok horskej atmosféry za rozumnú cenu.

Starí otcovia nás navštívili! V Sarigerme pri Dalamane sme spolu strávili krásnych 5 slnečných dní.

Aj sme sa spoločne vykúpali v mori posledný deň pri zasnežených kopčekoch.

Krásnych sentimentálnych momentov bolo počas prejazdu niekoľko. Na začiatku apríla k nám doleteli naši otcovia a spolu sme strávili 4 plné dni v letovisku Sarigerme pri Dalamane. Deti mali konečne po 7 mesiacoch pri sebe iné blízke osoby hovoriace s nimi po slovensky a my sme získali trošku času len pre seba. Môj oco sa spolu s nami aj posledný deň vykúpal v mori po 26 rokoch :).

Ďalšie krásne stretnutie po 13 rokoch nastalo pri Didime, na pláži v zátoke, kde sme prišli kempovať na pozvanie kamoša z Istanbulu, ktorý mňa aj ďalších spolužiakov niekoľkokrát hostil cez CouchSurfing. Dnes je Ramazan aj so svojou ženou Özlem digitálnym nomádom a striedavo žijú počas roka v rôznych častiach Turecka, v Bulharsku a v Juhovýchodnej Ázii. Pozvali nás do rodičovského domu na úžasnú večeru, tiež nám ráno doniesli super silnú filtrovanú kávu a mali sme aj pivné večery :).

U kamošov z couchsurfingových čias na pláži pri Didime. Vytiahli sme aj striešku, to sa nám podarilo len 3-krát počas celej cesty.

Baby sa bavia v kempe v Kasi. S tým, čo bolo momentálne poruke. Stále sa niečo vyskytlo.

Perfektnou čerešničkou na torte bol 5-dňový pobyt v Istanbule, kde sme parkovali pri dome Alího, ďalšieho kamoša z CouchSurfingových čias z môjho študijného pobytu. Teraz býva v Beykoz, v ázijskej časti, odkiaľ bol neskutočný výhľad na Bospor. Snažili sme sa pozrieť si najznámejšie miesta, presuny do európskej časti boli veľmi náročné, tak sme to extra nesilili. Bolo to celé veľmi krásne, ale aj extrémne vyčerpávajúce. Počas nášho pobytu došlo aj k zemetraseniu, našťastie sme to nepocítili, počas otrasov sme išli autobusom.

Istanbul. Sedíme na Hippodróme pred Modrou mešitou.

Večerný Istanbul. Plávajúce lodičky, na ktorých predávajú *balik* *ekmek* (rybu v chlebe) pri moste Galata.

Istanbulské námestie Taksim sa dosť zmenilo od mojej poslednej návštevy spred 13 rokov.

V Istanbule u Alího, kamoša z CouchSurfingových čias, spred 13 rokov.

Ďakujeme ti, Turecko, za možnosť užiť si perfektné karavanovanie po pobreží a znovu sa ponoriť do kultúry krajiny, na ktorú som sa počas celého nášho výjadzu tešila najviac :).

Çok teşekkürler

Za editáciu tohto textu ďakujem krásne Peťke 🙂

…WwW…