Paraguaj – srdce Južnej Ameriky

Asunción – Coronel Bogado – Encarnación – Ciudad del Este – Priehrada Itaipú

Tu je môj anglický všeobecný článok o Paraguaji na blogu Nomad is Beautiful.

V pomerne neznámom Paraguaji sme strávili vyše dvoch týždnov na začiatku februára 2018. Bola to naša predposledná juhoamerická destinácia. Do tejto krajiny bez prístupu k moru (Bolívia takisto nemá prístup k pobrežiu), sme sa dostali neplánovane z džungľového bolívijského mesta Santa Cruz de la Sierra. Paraguaj nemá známe turistické atrakcie, a preto je zriedka súčasťou bežneho itineráru západných batôžkárov. (Nenachádza sa na tzv. Gringo Traili-turisticky vychytenej trasy cez kontinent). A práve preto Peťo dostal počas dobrovoľníctva v bolívijskom La Paz chuť pozrieť sa do tejto neturistickej krajiny. Keďže let späť do Európy sme zabookovali z brazílskeho Ria de Janeira, nebola to z Bolívie ani taká veľká zachádzka.

Peťo pijúci lahodný nápoj terere v parku v Encarnación.

Ešte v La Paz, kde sme pracovali v akčnom party hosteli, som sa pokúšala nájsť niekoho z miestnych alebo z klientov, kto navštívil Paraguaj. Je to susedná krajina, tak som predpokladala, že niekto z cestovateľov nám bude vedieť poradiť. Nakoniec sa našiel jediný chalan a to Leandro z Uruguaju, ktorý s nami chvíľu pracoval za barom. Strávil v Paraguaji niekoľko dní ako súčasť výletu z Argentíny. Zahraničné cestovateľské blogy taktiež neponúkali veľa tipov a rád. Boli to zaujímavé zistenia, ktoré nás ešte viac utvrdili v presvedčení, že túto málo prebádanú krajinu treba navštíviť. Keďže sa Paraguaj nachádza viac-menej v strede kontinentu, často sa hovorí, že leží v samotnom srdci Južnej Ameriky (Corazón de Sudamérica).

Prezidentský palác v Asuncióne.

Asunción – najteplejšie hlavné mesto Južnej Ameriky

Objavovanie krajiny sme začali v hlavnom meste, v Asuncióne, kde nás týždeň hostil príjemný chalan Alcides s rodinou. Jeho rodičia nehovorili po anglicky, tak sme sa s nimi dorozumievali (už v tom čase) slušnou španielčinou a Alcides aj jeho sestra Anita hovorili perfektne po anglicky. Obaja absolvovali študijné pobyty v zahraničí (on v USA, ona v Turecku) a síce mali medzi sebou vyše desaťročný vekový rozdiel, oboch ich spájala túžba cestovať a objavovať cudzie krajiny. Totižto všetci ďalší súrodenci (boli dokopy šiesti) už mali svoje rodiny. Alcides je momentálne so svojou priateľkou na ročnom cyklovýlete z Paraguaja do Patagónie. A preto celkom logicky témy ako skĺbiť prácu a dlhodobé cestovanie, najmä cyklistiku, sa stali nosnými bodmi našich dialógov.
V Asuncióne sme sa cez deň dosť potili, teplota takmer nikdy neklesla pod 30 stupňov a absolútne súhlasíme s tvrdením, že Asunción je najteplejšie mesto kontinentu. Príjemné boli prechádzky popri rieke Paraguaj v centre a tiež objavovanie zabudnutých cestičiek v obrovskom mestskom parku.

Naši hostitelia v Asuncióne: zľava Anita, Fatima a Alcides, ďakujeme za pohostinnosť!

Fľaškovité stromy v mestskom parku v Asuncióne.

Tereré – tradičný paraguajský ľadový nápoj

V Asuncióne sme prvýkrát vyskúšali osviežujúci nápoj terere, ktorý si nás tak podmanil, že ho doteraz pijeme aj doma na Slovensku (ak ste ho s nami ešte nepili a chceli by ste, ozvite sa :). Je to vlastne studená verzia argentínskeho maté, ktorý sa nezalieva horúcou vodou ako bežný čaj ale ľadovou vodou. Základ tvorí vysušená bylinka cezmína paraguajská (yerba maté). Originálny pohárik na pitie sa volá guampa a je vyrobený z kravského rohu. Tereré sa pije pomocou bombille, slamky so sitkom na spodku, ktorou sa nikdy nápoj v pohári nemieša. V externej termoske je pripravená ľadová voda, z ktorej sa prilieva voda do guampy.
Tereré sa pije medzi jedlami počas celého dňa. Je to krásny paraguajský pitný rituál. V uliciach a parkoch vždy nájdete skupinky ľudí popíjajúcich tento osviežujúci zázrak. Slamka aj guampa sa pri pití zdieľajú a pije sa do kolečka. My sme si terere dopriali takmer denne a Peťo zvykol hovorievať, že pred popíjaním sme neboli ľudmi ale iba chodiacimi smädnými a vyčerpanými bytosťami a bolo to práve terere, ktoré nás každý deň v paraguajských 40-stupňových horúčavách postavilo znova na nohy.

Tereré – osviežujúci nápoj.

Pani ponúkajúca terere v mestskom parku.

Všetci pijú terere :-))

Coronel Bogado – stretnutie s krajanmi

Toto malé mestečko sa nachádza približne hodinu od Encarnación, asi najturistickejšieho paraguajského mesta. Okrem toho, že je Coronel Bogado hlavným mestom chipy, lokálnej pochúťky vyrobenej z maniokovej múky, je celá táto oblasť obývaná potomkami Východoeurópanov, ktorí sem prišli na začiatku minulého storočia. Tento údaj som našla na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR a my sme si túto skutočnosť samozrejme chceli overiť aj v praxi. Viacero českých dobrodruhov, cestovateľských blogerov, navštívilo spomínané mestečko a napísali o tom články, ktoré sa dajú ľahko vyhľadať online.

Stretnutie s krajanmi v Coronel Bogado. Vľavo je pani Anna a vpravo pán Jaroslav.

Ešte pred príchodom do Paraguaju sme takto zistili, že česká komunita na čele s pánom Jaroslavom Maškom je fakt aktívna. Pravdepodobne najznámejšieho Čecha v Paraguaji aj jeho manželku sme dobre poznali z fotiek na internete. Po ubytovaní sa v miestnom penzióne sme sa len tak túlali centrom, pili vyššie spomínaný osviežujúci nápoj terere a rozmýšľali, ako sa dostať bližšie k rodine Maškovcov. Bol víkend, čo nám nenahrávalo do karát, lebo obchod v ktorom pracuje ich celá rodina bol zatvorený. Nevedeli sme, kde bývajú a skrátka, chceli sme ich stretnúť počas otváracích hodín v ich obchode, presne tak, ako to opisovali všetci českí batôžkári v blogoch. Nakoniec sa nám počas pitia terere podarilo vyzistiť o Maškovcoch viac a hlavne rodina, ktorá predávala zmrzlinu a popritom nám servírovali terere, nás vyslovene vyzvala, aby sme za Maškovcami išli ešte v ten deň a to v nedeľu poobede, kedy majú voľno a budú mať viac času sa nám venovať.
Tak sme nesmelo zaklopali na ich domové dvere, mala som pripravenú vetičku po španielsky, niečo v zmysle: „Dobrý deň, my sme cestovatelia zo Slovenska a počuli sme, že v tomto dome by sme sa mohli dohovoriť aj našu rodnou rečou.“ Otvorila nám pani Ľudmila, ktorú sme poznali z fotiek v článkoch a vlastne sme ani nedopovedali celú vetičku, už nás so slovami „pojďte dál“ pozývala dovnútra.

Takto nejako sa začalo príjemné stretnutie s českou rodinkou. Pán Jaroslav prišiel trošku neskôr a spolu s ním sme potom navštívili aj pani Annu, ktorej rodičia pochádzali od Malaciek. Nasledovali neskutočné dva dni rozhovorov s úžasnými krajanmi. Ich rodičia prišli do Paraguaju na lodiach z Európy približne pred sto rokmi, usadili sa v nehostinných podmienkach v centre horúceho Paraguaju, ale nikdy nezabudli na svoje korene.

Coronel Bogado: český obchod s majiteľkami.

Coronel Bogado – Slovanské námestie ako pamiatka na prisťahovalectvo z východnej Európy.

Encarnación – plávanie v rieke Paraná

V najturistickejšom meste krajiny, v Encarnacióne, sme sa zdržali necelý týždeň. Blízkosť argentínskych hraníc (krajiny oddeľuje druhá najväčšia rieka kontinentu – Paraná) a slávny karneval urobili z mesta vyhľadávanú lokalitu. V obrovskej rieke Paraná sa síce kvôli jej vysokej teplote neosviežite, ale zaplávať si na perfektnej mestskej pláži v druhej najväčšej rieke Južnej Ameriky, aj tak stojí za to! A tie západy slnka s výhľadom na vežiaky argentínskeho mesta Posadas na druhej strane rieky sú neopísateľné.

Kúpanie v rieke Paraná, na mestskej pláži v Encarnación.

Kúpanie v rieke Paraná, na mestskej pláži v Encarnación.

Encarnación – karnevalovanie

Februárové karnevaly sa konajú po celom kontinente a je všeobecne známe, že ten najlepší je v brazílskom Riu. O druhé karnevalové miesto súperia viaceré lokality, medzi inými aj paraguajský Encarnación. Piatky a soboty patria vo februári sambodrómu, akémusi štadiónu, kde sa uskutočňuje hlučná prehliadka škôl samby. O zábavu je postarané aj v hľadisku, na ktorom prebieha paralelná penová párty, takže neodporúčame priniesť si najnovšie oblečenie. Bol to naozaj famózny zážitok za zlomok ceny, ktorú by sme zaplatili v Riu.
Keďže obyvateľstvo Paraguaju je tvorené hlavne miešancami pôvodných obyvateľov Guaranís s potomkami európskych a ázijských prisťahovalcov, hlavné námestie v Encarnación bolo tvorené početnými pamätníkmi pripomínajúcimi pôvodné krajiny prisťahovalcov. Na námestí sa nachádza napríklad japonská záhrada, taliansky, ukrajinský a nemecký pamätník.

Karneval v Encarnación.

Karneval v Encarnación.

Paralelná penová párty v karnevalovom hľadisku.

Ciudad del Este – nákupný raj

Druhé najväčšie mesto krajiny, Ciudad del Este, leží na hranici troch štátov – Paraguaju, Argentíny a Brazílie. Dá sa tu kúpiť takmer všetko za veľmi nízke ceny, preto je mesto rajom pre susedných Brazílčanov a Argentínčanov profitujúcich z lacných produktov, ktoré doma často ešte výhodne speňažia. My sme akurát v tomto období konca našej cesty mali hlboko do vrecka a preto sme nič nenakúpili.

Ciudad del Este

Priehrada Itaipú – obrovská vodná stavba

Druhá najväčšia priehrada sveta, Itaipú, leží 15 km od Ciudad del Este. Bola postavená v roku 1984 na rieke Paraná ako spoločný projekt hydroelektrárne pre Brazíliu a Paraguaj. Zatiaľ čo vyprodukovaná energia stačí pokryť 90 spercent spotreby malého Paraguaju, v Brazílii táto energia pokrýva len okolo 20 percent spotreby celej krajiny. Vrámci bezplatnej prehliadky priehrady sme si pozreli krátky film o konštrukcii stavby, autobusom nás previezli po priehradnom múre, videli sme model v mierke 1:100 a navštívili zaujímavé múzeum o kultúre pôvodných obyvateľov Paraguaju Guaranís.

Priepad (v tom čase bez vody) a priehradný múr Itaipú

Západ slnka nad riekou Paraná v Encarnación.

Krátky presun naprieč Paraguajom, málo známou juhoamerickou krajinou určite stál za to. Spoznali sme neturistické regióny plné príjemných ľudí, stretli sa s krajanmi a ochutnali úžasný nápoj terere. Vyberte sa tam určite aj vy!

…WwW…

Fotoalbum z Paraguaju