Šialenstvo na nepálskej svadbe

Počas nášho pobytu v Nepále sme mali možnosť zúčastniť sa na dvoch svadbách. To, čo sme zažili na týchto svadbách sa dosť odlišovalo. Už aj to, že sa konali v iných častiach krajiny a jedna bola počas dňa a druhá počas noci tomu naznačuje, ale nie len to.

Prvá hinduistická svadba

Prvá svadba, ktorá sa konala už asi dva týždne po našom príchode do Nepálu, bola úplne decentná. Ako som spomenul, konala sa počas dňa v dedine neďaleko miesta, kde sme bývali, na úplnom juhovýchodnom cípe Nepálu, blízko indických hraníc. Páčilo sa mi na nej, že prebiehala v malej záhradke pred domom nevesty. Načo si lámať hlavu nad tým, kde mať svadbu, platiť drahé reštaurácie, rok ich dopredu rezervovať, keď sa to dá uskutočniť takto jednoducho, bez zbytočných problémov.

Nepálska svadba konajúca sa v záhrade pred nevestinným domom.

To, ako bola svadba svojpomocne zorganizovaná, sa mi veľmi pozdávalo. Väčšina vecí, ktoré boli použité na výzdobu a chod svadby bola prírodného rázu. Brána do záhrady bola z palmových listov a bambusu a aj samotný „oltár“ resp. vec, ktorá mi ho pripomínala bola z bambusu. Najviac ma prekvapila svadobná hostina, ktorú som si azda aj na fakt, že som bol vtedy v Nepále len druhý týždeň predstavoval úplne inak. Veď už samotný názov svadobná hostina vo mne evokuje niečo honosné. Tu v Nepáli sa ale s tým vôbec nepárajú. Úplne na to kašlú a jedlo nám podávali vyslovene ako v táckarni. Čakali sme v lajne a postupne nám dávali jedlo, najprv ryžu, potom prihodili omáčku, zeleninu atď. Sadli sme na plastové stoličky a poď ho jesť. Myslím si, že tak je to celkom fajn, jedlo splnilo svoj účel – príjemne sme sa najedli v záhrade, žiadny zbytočný prepych.

Nepálska svadobná hostina v lone prírody.

Nakladanie jedla.

Jedlo pozostávalo z ryže a množstva rozličnej zeleniny.

Ženích s nevestou prijímajú svadobné dary.

Obetovanie jedla bohu.

Svadobné dary.

Dídžej svadobnej diskotéky.

Celkovo na mňa svadba zapôsobila príjemne, hlavne preto, že sa konala vonku a myslím si, že nebola nejako nákladná, keďže na jej prípravu boli použité prírodné prvky. V Európe si myslím, že veľakrát svadba má charakter „poďme ukázať ostatným, čo si môžme dovoliť“. Z tejto svadby som nemal taký pocit.

Nočná svadba

Druhá svadba, ktorej sme mali možnosť zúčastniť sa, bola tzv. nočná svadba. Celkovo na ňu mám úplne iné spomienky. Bola pre mňa viacej „funky“. Už len spôsob, akým sme sa na ňu dostali bol zaujímavý. Celý deň sme mali veľmi nabytý, navštívili sme asi milión hinduistických pamiatok (teda asi tri:D, ale pri poľných cestách, kde prejsť autom kilometer trvá dlhšie ako pešo, je to celkom sranda) a na konci dňa, keď sme boli totálne zmorení silným slnkom ,sme mali ísť na dlhšie avizovanú svadbu. Najprv sme tam nechceli už ísť, ale nakoniec nás prehovorili a vôbec neľutujem, že sme tam šli, bola to najzaujímavejšia časť dňa. Celé to bolo zaujímavé, pretože sme stále nevedeli, či tam ideme alebo nie. Asi dve hodiny sme sa v šere noci hegali autom po poľných cestách, netušiac, či ideme domov alebo na spomínanú svadbu. Nakoniec auto zrazu zastalo v dedine, kde bola tma ako v rohu. Po zotmení celá dedina mala inú atmosféru, hlavne preto, že v danej časti zrejme nefungovala elektrina, alebo bol práve výpadok elektriny, ktorý je v Nepále pravidelný. V dnešnej dobe človek tak často nevidí skoro úplnú tmu uprostred dediny a to bolo nejakých deväť hodín večer.

Vstúpili sme do miestnej krčmy, ktorá bola ako všetky domy v dedine situovaná v hlinenom dome. Celý deň sme chodili cez dediny, kde boli len hlinené domy, ale aj napriek tomu som to bral ako niečo, kde nemôžu žiť ľudia. Až pokým sa nezotmelo a my sme si uvedomili, že tí ľudia fakt šli spať do tých hlinených domov.

V krčme sme si dali pivo so ženíchovými kamarátmi a definitívne sa rozuzlila mystéria o tom, či pôjdeme alebo nepôjdeme na svadbu a pri nepálskom pive sme sa dohodli, že na pol hodinu tam môžeme ísť. Nasadli sme do auta a po krátkej jazde sme uprostred poľa zastavili, kde na moje počudovanie na korbe malého nákladného auta bolo vytvorené pódium a tancoval tam tanečník transvestita pred ženíchovou družinou. Zrejme nepálska rozlúčka so slobodou. Diskotéka uprostred poľa. Prečo nie? 😀 Bol som v tom čase v Nepále už dva mesiace, ale toto ma trochu prekvapilo 😀

Chlapská zábava uprostred poľa.

Konečne sme dorazili do dediny, kde sa mala konať svadobná ceremónia. Hlavná časť svadby prebiehala v stane, ktorý mi pripomínal stan cirkusu. Stan bol postavený v strede dediny a okolo všade boli hlinené domy. Stál som tam tak uprostred tejto srandy a mal som z toho všetkého okolo zvláštny pocit. Ako keby som sa ocitol na natáčaní nejakého filmu a tie hlinené domy sú len kulisy, kde nikto reálne nebýva. Neznie to zvláštne? Cirkus uprostred hlinených domov? Svetelné lejzre odrážajúce sa od hlinených chatrčí a všade neónky?

Stan uprostred dediny, v ktorom sa konala svadobná ceremónia.

Zápletka

Po chvíli prišiel do stanu ženích a nakrátko za ním aj nevesta. Začal obrad. Tieto oficiálne ceremónie nemám veľmi rád a preto som si myslel, že to nebude veľmi zaujímavé. Avšak prišlo nečakané okorenenie. Zrazu sa z ničoho nič strhla bitka. Najprv som si myslel, že tie kriky a hlasná vrava je úplne normálny priebeh ceremónie ,až pokiaľ sa to nezačalo stupňovať a nezačali nás ako medzinárodných hostí spolu s deťmi odhaňať preč, aby sme nič nevideli. V Nepále väčšina svadieb prebieha tak, že ženícha neveste vyberie rodina, a preto nie každý s tým súhlasí 🙂

Ženích s nevestou.

Celkom som bol z toho divadielka prekvapený, to som však nevedel, že ideme na svadobnú hostinu, ktorá ma dorazí. Zažil som tam jednu z vecí, ktorá by ma fakt asi nenapadla, musel by som mať fakt dobrú fantáziu. Za všetko hovoria fotky.