Kuala Lumpur-Taman Negara (národný park v džungli)-Kuantan (pekné pláže)-Cherating (spiace letovisko)-Kuala Terengganu (krásna islamská architektúra a čisto moslimské obyvateľstvo)-ostrov Kapas (tropický ostrov za backpackerské ceny)-Jertih (neočakávaná zastávka, keďže stopovanie je nevyspytateľné)-Penang (druhé najväčšie aj najnavštevovanejšie mesto v Malajzii)

Po našom dvojmesačnom dobrovoľníckom pôsobení na recepcii hostela v centre Kuala Lumpur bolo načase pozrieť sa aj do iných častí tejto krásnej krajiny. Nechcem povedať, že pracovať v jednom z najrušnejších hostelov v Malajzii, kde sa denne priemerne vystriedalo 50 veľmi rôznorodých ľudí, nebolo dostatočne inšpiratívne, ale všetkého veľa škodí. Nerobili sme s Peťom rovnaké zmeny, ja som mala ranné služby spolu s mojou hinduistickou (tamilskou) Malajzijčankou Elly, zatiaľ čo on pracoval poobede/večer až do jedenástej. Toto spôsobovalo, že sme objavovali bláznivú metropolu osobitne. Jediný spoločný deň voľna bol piatok a ten sme si našťastie vždy do sýtosti užili. Tí z vás, čo si už stihli pozrieť fotoalbum z Kuala Lumpur, vedia o čom hovorím 🙂

Skrátka a jednoducho, plánovaný backpackerský výlet do širšieho okolia je konečne za nami a chcem sa s vami podeliť o zážitky. Plánovať sme extra neplánovali, povedali sme si, že sme už  príliš dospelí na to, aby to bol čisto stopársky a couchsurferský výlet. Keď to pôjde, tak to pôjde a keď to nepôjde, tak to predsa nebudeme siliť 🙂 Z celkového 17-dňového výletu sme couchsurfovali 6 nocí u troch rôznych CouchSurferov (Čínska rodinka v Kuantane, Americkí učitelia angličtiny v Kuantane a vysokoškolský pedagóg z Iraku v Kuala Terengganu). Stopovali sme dokopy tri dni a aj tak to bolo celkom výdatné a dostačujúce, čo musí znamenať iba jedno: buď starnem a nevyžadujem už výletovať čisto nekonvenčne bez použitia tradičných prostriedkov ako v minulosti, alebo ma Peťo totálne preonačil na jeho ležérnejší a pohodlnejší spôsob. Ak prídete na iný dôvod, prosím dajte mi vedieť.

Taman Negara (Národný park)- údajne jeden z najstarších dažďových pralesov na svete. Leží v troch malajzijských štátoch (Malajzia je federáciou aj monarchiou zároveň) a my sme si vybrali najbližšiu prístupovú cestu z Kuala Lumpur a to z štátu Pahang. V turistickej dedinke Kuala Tahan sme strávili tri noci v jednoduchom hosteli a zdieľali sme 4-posteľovú izbu s poľským párikom, ktorý bol na 3-týždňovom výlete v Malajzii. My dvaja sme už navštívili džunglu malajského typu v lesoparku pri Kuala Lumpur, no dvaja Poliaci to vyskúšali až tu. Spoločne sme zdieľali nové pocity z turistikovania v džungli. Takže potíte sa extrémne, stále potrebujete piť, ste permanentne mokrí a minimálne u mňa džunglové zvuky spôsobovali často strach. Vo všeobecnosti nedovidíte na oblohu a vlastne všade, kde sa pozriete, sa nachádzajú rastliny, stromy zvláštnych tvarov a tzv. poschodia. Neviete či si máte dať tenisky, v ktorých sa noha neskutočne potí, alebo radšej sandále, ktoré sú samozrejme vzdušnejšie ale na chôdzu v džungli dosť nevhodné. Tak sme to obaja skúsili v oboch druhoch obuvi a doteraz sa nevieme zhodnúť, ktorá bola menej vhodná. Inak to bol krásny nový typ zážitku. Vyskúšali sme aj tzv. Canopy Walkaway, čo sú veľmi labilné lanové mosty zavesené medzi stromami (bez použitia jediného klinca!), na ktorých sa plne prejavil môj strach z výšky. Pod nami bolo niekedy 50 metrov džungle a nie, necítila som sa ani v jednej chvíli bezpečne! Peťo si užíval fotografovanie, tak to našťastie máme aj zvečnené 🙂

Canopy walkaway

Canopy walkaway

IMG_2502 IMG_2486

Kuantan-mesto, v ktorom sme strávili najviac času, 4 noci. Mali sme tu dva príjemné Couchsurfingové zážitky. Najprv nás hostila domáca Čínska rodinka (v Malajzii žijú „bok po boku“ tri etnické skupiny: Malajci-moslimovia, Čínania a Hinduisti-Tamili). Mladý manželský pár bývajúci v perfektnom moderne zariadenom dome, obaja učitelia malajčiny (oficiálneho jazyka v Malajzii) v miestnej Čínskej základnej škole. Majú dvojročného chlapčeka a veselo hosťujú. Sranda bola nájsť v našej hosťovskej izbe nalepené poľské a maďarské známky ako suveníry od predošlých surferov. My sme nemohli prispieť našimi slovenskými, nakoľko sme žiadne nemali. Celkovo už v Nepále sme sa zbavili všetkých slovenských suvenírov, ach jaj! Ďalšie dve noci nás hostili dvaja mladí Amíci, ktori prostredníctvom programu Fulbridge učia angličtinu na miestnej strednej škole. Mark a Adeeb boli typickými americkými dlhodobými cestovateľmi, ktorí sa živia učením svojho rodného jazyka. V Malajzii boli už druhý rok. Požičali nám frisbee, teda lietajúci tanier, ktorý sme si pekne na blízkej pláži pohádzali (teda pohrali sa :-). Týmto chcem pozdraviť môjho brata, ktorý sa sem-tam snaží v našom rodnom meste Banskej Bystrici pozdvihnúť frisbee na vyššiu úroveň a ak ma pamäť neklame, tak sa prednedávnom zúčastnili aj na nejakých pretekoch. My sme do nášho týmu volali celé osadenstvo pláže, ale pridala sa nakoniec len 8-ročná dievočka z Jemenu, ktorá hovorila lepšou angličtinou, ako my dvaja dokopy.

naša čínska hostiteľská rodinka

naša čínska hostiteľská rodinka

večera v kórejskej reštaurácii

večera v kórejskej reštaurácii

V Kuantane sme skrátka plážovali a jedli. Jedlo bolo super lacné oproti Kuala Lumpur, tak sme si zašli aj do kórejskej reštaurácie. Objednali sme si nejaké rolky alebo závitky a doniesli nám nejaké rolky alebo závitky a k tomu asi desať ďalších malých misiek s prevažne neidentifikovateľným, ale vo všeobecnosti chutným obsahom. Naúčtovali nám samozrejme len to, čo sme si objednali, teda rolky, ktoré mne vlastne z toho celého chutili najmenej, ale nevadí, Peťo ich pekne popapal 🙂

Cherating-  letovisko, ktorému chýbali ľudia. Sem sme sa dostali úplne random, na odporúčanie Marka, nášho hostiteľa z Kuantanu. Podľa všetkých sprievodcov to malo byť vychytené letovisko a všetky okolité zariadenia tomu aj nasvedčovali ale turisti sa zjavne niekde vyparili. Nám to absolútne nevadilo, riadne sme sa vyhrali vo veľkých vlnách ako jediní bieli turisti. Miestne ženy chodili zahalené a muži sa kúpali v dlhých nohaviciach. Za totálne nízku cenu sme si užili ubytovanie v celkom slušnej izbičke.

image001

Z Cheratingu sme sa rozhodli konečne skúsiť stopovať. Prvý týpek bol domáci Malajec s čínskym menom. Nikdy nezobral žiadneho stopára, netušil čo je to stopovanie, celý čas sa o nás bál ale aj tak sme si dobre pokecali 🙂 Potom nám zastal vodič európskeho vzhľadu, starší učiteľ angličtiny pôvodne zo Škótska, ktorý pôsobil na projekte vzdelávania miestnych učiteľov cez British Council. Pekne sme si podiskutovali o ľuďoch, ktorí sú odvšadiaľ a odnikiaľ ako on. Narodil sa v Afrike, žil na rôznych miestach sveta, vychováva deti v Litve spolu s litovskou manželkou a momentálne pôsobí v Malajzii. Nemohla som si neodpustiť otázku smerovanú na škótske referendum (v tom čase sa ešte len chystalo). Náš vodič si vyslovene želal, aby sa Škótsko neodtrhlo, pretože keby ľudia hlasovali za, tak by sa nahneval, lebo by nemohol využívať výhody zo samostatnosti, nakoľko už dlhodobo žije mimo Škótska.

image022

Spolu s ním sme dorazili do mesta Kuala Terengganu, ktoré je hlavným mestom údajne najmoslimskejšieho regiónu v Malajzii (štát Terengganu). Tu sme sa stretli s ostatnými britskými a americkými učiteľmi angličtiny, medzi iným aktívnymi CouchSurfermi a takisto nás prišiel vyzdvihnúť náš hostiteľ Ali, ktorý je irackým utečencom, dlhodobo žijúcim v Malajzii, kde učí na univerzite mechaniku. Ali bol typickým mega pohostinným Arabom, ktorý nám požičal svoj preukaz do knižnice, aby sme mohli ísť na internet, poskytol nám svoje dva bicykle, tak sme si pozreli mesto na dvoch kolesách. Navštívili sme s ním dve krásne mešity. Krištáľová mešita je celá z krištáľu a nachádza sa v parku, kde sú postavené miniatúry všetkých dôležitých islamských stavieb na svete. Takto som si pozrela znova napríklad Skalný dóm z Jeruzalema. Druhou mešitou je Plávajúca mešita, ležiaca na jazernom (lagúnovom) ostrove a v čase prílivu vytvára efekt plávajúcej stavby. Nám sa ju však v čase prílivu nepodarilo navštíviť.

Krištáľová mešita v Kuala Terengganu

Krištáľová mešita v Kuala Terengganu

 

Krištáľová mešita zvnútra. Náš couchsfurfer Ali a ja

Krištáľová mešita zvnútra. Náš couchsfurfer Ali a ja

cyklo trip po pobreží, na požičaných bicykloch od CouchSurfera Aliho

cyklo trip po pobreží, na požičaných bicykloch od CouchSurfera Aliho

Tropický ostrov Kapas – tak toto bol asi jeden z vrcholov našej cesty. Pôvodne sme žiadny z turistických ostrovov zámerne nezahrnuli do nášho itinerára s tým, že toto naozaj nie sú miesta pre backpackerov a že my si na také rezorty nepotrpíme a bla bla. Potom nás každý, ale naozaj každý, koho sme po ceste stretli, začal prehovárať a nahovárať, že to vôbec nie je také drahé ako sa môže zdať, tak sme sa po počiatočných treniciach medzi nami dvoma nakoniec obaja ocitli v raji. Spali sme v stane, v kempe, spanie stálo necelé 4 EUR na osobu a loď na ostrov vyšla na 8 EUR spiatočne. Keď sme porovnávali ceny s inými vychytenejšími ostrovmi, tak to naozaj bol tropický ostrov za ľudové ceny. Pravdepodobne je to spôsobené jeho malou rozlohou, celé plážové pobrežie sa prejde za polhodku a vzdialenosť od pevniny je len 6 km a jazda loďkou trvá max. 20 minút.

image011
príjemný lacný kemp na tropickom ostrove

príjemný lacný kemp na tropickom ostrove

Počas štyroch dní, ktoré sme si dopriali v raji sme výdatne plávali, šnorchlovali, šli sme na druhú stranu ostrova cez vnútrozemskú džungľu, bolo to také isté ako pri prechádzkach v Taman Negare predtým. Zahrali sme si aj volejbal a videli minimálne meter a pol dlhého leguána, ktorý prebýval pri susednej reštaurácii. Kraby rôznych veľkostí a rýchlostí premiestňovania sa, sa vyskytovali v našom najbližšom okolí v kempe.

image006 image010
koralové more nás neprestávalo fascinovať

koralové more nás neprestávalo fascinovať

Presun z východného pobrežia pevninskej Malajzie na západné pobrežie
(Z Terengganu do Penangu).
Toto naše premiestňovanie si zasluhuje samostatný odstavec. Takže sme to celé prestopovali, ale nešlo to podľa plánu. Z predchádzajúcich skúseností sme vedeli, že stopovanie v tejto krajine funguje, ale nemáme v žiadnom prípade čakať európsky štandard. V skutočnosti to šlo celkom obstojne, akurát že nám robilo problém veľké slnko. Normálne nás viezla asi polhodinku zahalená moslimská dievočka. Bola to študentka hovoriaca obstojnou angličtinou, ktorá vedela, čo je to stopovanie. V Európe nie je zvykom, že nás zoberie vodička, ktorá je v aute sama a tak sme boli príjemne prekvapení, že sa toto stalo v moslimskej časti sveta. Ako však sama povedala, keby stopoval len Peťo, tak by ho v žiadnom prípade nezobrala. Ďalším vodičom bol domáci Číňan, ktorý vôbec nešiel naším smerom, len sa jednoducho rozhodol nás zobrať. Po ceste sme míňali odbočku na najväčšie umelo vytvorené jazero v Malajzii, kde sme sa ešte na začiatku nášho výletu plánovali ísť pozrieť, ale nezapadalo nám to do plánov. Milý vodič sa rozhodol tam zabočiť a nerozmýšľať nad tým, že to je zachádzka 60 km a venovali sme prehliadke jazera vyše hodiny. Nikomu nič nevadilo, užili sme si krásne vodné prostredie.

neplánovaná ale zato veľmi príjemná stopárska zachádzka k najväčšiemu jazeru Keniyir v Malajzii. Na fotke, náš nový kamarát  Lewis a ja

neplánovaná ale zato veľmi príjemná stopárska zachádzka k najväčšiemu jazeru Keniyir v Malajzii. Na fotke, náš nový kamarát Lewis a ja

V meste Jertih, kde sme ten deň plánovali doraziť, sme sa spoločne aj s nejakými vodičovými kamošmi najedli pravých miestnych pikantných špecialít. Potom nám vybavili celkom drahé ubytko (stálo to 60 malajských ringgitov, čiže 15 EUR a bolo to vôbec najdrahšie ubytovanie počas celého tripu). Na druhý deň ráno sme si ešte zvnútra obzreli obrovskú mešitu a vydali sme sa na stop. Inak táto časť Malajzie má víkend v piatok a v sobotu, v synchronizácii s moslimskou vierou, kde je piatok obdobou kresťanskej nedele. Je pravda, že v tomto regióne sme ani Čínanov ani Indov nevideli a radšej som sa nepohybovala v kraťasoch a tielkach, lebo už aj bez toho sme ako jediní bieli budili často pozornosť.

Prvé auto v ten deň nám zastala moslimská manželská dvojica. Zahalená žena šoférovala a jej muž sedel pri nej a rozprával nám o jeho kariére DJ v Kuala Lumpur. Po pár rokoch si však uvedomil, že to nemôže robiť celý život, tak sa oženil a presťahoval na druhý koniec Malajzie. Dnes vychovávajú tri deti, majú viacero pracovných aktivít a záľubu v starých autách. Po ceste sme navštívili jednu starú anglickú dodávku, ktorá je momentálne v rekonštrukcii a o pár rokov sa na nej plánujú premiestňovať vrámci Ázie. Minulý mesiac zobrala tá úplne sympatická zahalená ženička ruský stopársky párik, ktorý cestuje stopom po Ázii aj s maličkým bábätkom. Pri tomto sme sa už aj my začudovali. Vyhodili nás o 20 km ďalej ako plánovali, lebo po ceste zistili, že nás jednoducho chcú hodiť bližšie. Zaželali nám veľa šťastia a trpezlivosti a neustále zdôrazňovali, že to bude veľmi ťažké dostať sa z východného pobrežia na to západné stopom a že tu nikto nerozpráva po anglicky a že to budeme mať ťažké a bla bla bla. Ťažké to naozaj bolo minimálne v teplote prostredia, bolo totiž okolo poludnia a strašne teplo! Drvivá väčšina áut, ktorá nám zastavila netušila čo je to stopovanie a nechápali prečo máme ceduľku s názvom mesta vzdialeného minimálne 5 hodín jazdy. Veľa áut nás chcelo zobrať na autobusovú stanicu alebo zastali len preto, lebo sa zaujímali čo títo dvaja bieli robia v tomto kraji.

Nakoniec nám zastal chlapík s arabským menom Topik, ktorý nás zobral až do nášho vytúženého Penangu. Nerozprával dobre po anglicky a ešte k tomu nemal v aute zapnutú klimatizáciu (vôbec po prvýkrát sme sa v Malajzii viezli v dopravnom prostriedku, ktoré nemalo zapnutú klimatizáciu). Išiel rýchlejšie ako by sa očakávalo, lebo to bol automobilový špecialista, ktorý študoval automobily a servis na škole a samozrejme mal mierne vytunované autíčko. Minimálne tri hodiny sme šli cez horský džungľový masív a v strede v sedle sme zastali, aby sa Topik išiel pomodliť a my sme sa zatiaľ najedli a poobdivovali džungľu.

ďalšia stopárska fotka s vodičom Topikom pri prejazde Titiwangsa mountains

ďalšia stopárska fotka s vodičom Topikom pri prejazde Titiwangsa mountains

Penang a hlavné mesto provincie George Town je druhé najnavšetevovanejšie miesto v Malajzii hneď po Kuale Lumpur. Číňanmi obývaná oblasť je plná street artu. V roku 2008 sa miestna komunita v spolupráci s litovským street artistom Ernestom Zacharevicom (nový Banksy) rozhodla oživiť fádne steny a teraz je z toho vysoko príjemné spestrenie tohto UNESCO mesta. George Town sa takisto vyznačuje chutným a lacným pouličným jedlom, ale my sme v Malajzii v tom čase boli už asi pridlho, aby nás hocičo z jedla prekvapilo a veru nás okrem zvláštnych ale veľmi chutných druhov zmrzliny nič extra neprekvapilo.

image015
street art v Penangu

street art v Penangu

street art v Penangu

street art v Penangu

Ešte drobnučká rada na lacnú zábavku v Penangu: mesto leží na ostrove, ktorý spájajú s pevninou dva krásne mosty, ten dlhší a novší je aj najdlhším v Juhovýchodnej Ázii, má vyše 25 metrov (z toho 15 nad morom). Takisto tu premávajú často kompy, teda trajekty, ktoré sú v smere z ostrova na pevninu zadarmo a keď idete naspäť, tak to stojí 25 centov. Týmto sa George Town zaradil k mestám, ktoré treba preskúmať aj z lode (napríklad v New Yorku je plavba gratis trajektom z Manhattanu na Staten Island MUST a takisto je tomu v Istanbule kde sa za pol Eura viete pekne presunúť do Ázie 🙂

street art v Penangu

street art v Penangu

street art v Penangu

street art v Penangu

 

Takto sme sa po 17 dňoch ocitli znova v Kuale Lumpur, všetku batožinu nám zatiaľ strážila Rhayne, veľmi zlatá couchsurferka, s ktorou sme naše dva posledné dni v Malajzii ochutnávali samé čínske dobrôtky. Najprv varila ona u nej doma a druhý deň sme šli do vychýrenej reštaurácie na Bak Huk Teh. Tento príbeh som spísala na tropickom ostrove Ticao, o ktorom sa dozviete v najbližších príspevkoch.

Ďakujem za pozornosť a srdečne pozdravujem!

…WwW…

Prosím ohodnoť článok, zaujíma nás tvoja odozva

Rate this post
Momentálne si užívajúca materskú dovolenku a teda väčšinu času venuje starostlivosti o Lindu a Peťku. Popri tom sa spolu s manželom snaží žiť aktívnym životom (v menšej intenzite ako pred materstvom samozrejme :). Pandémia spolu s rodičovstvom nás celkom prirodzene spomalila, čo vôbec nie je na škodu. Učíme sa žiť pomalšie ale plnohodnotnejšie. Menej je v našom prípade viac. 
Viera exValentová Bugáňová

Potešíme sa tvojmu komentu