Šesť týždňov v Kolumbii

Cali-Medellín-Guatapé-Santa Marta-Rodadero-Taganga-Palomino-Riohacha-Tayrona park-Cartagena-Ipiales

Čisté nefalšované batôžkárstvo, od ekvádorskej hranice na juhu krajiny až po Karibské pláže na severe a potom späť do Quita. Naše plány sa počas putovania totálne zmenili, takže stará dobrá múdrosť: „Plány sú odhady a odhady stoja za starú belú“ sa znova potvrdila :-).

Na konci júna 2017, po skončení prvého dobrovoľníctva v hosteli v Quite a po absolvovaní treku Quilotoa loop v Ekvádore, sme sa rozhodli zmeniť krajinu. Kolumbijská hranica sa nachádza len 6 hodín jazdy autobusom z Quita smerom na sever, tak sme si povedali, že túto blízkosť treba využiť :-). Náš hlavný plán cestovania po Južnej Amerike znel: ísť hlavne na juh. Prvou prioritou bolo vidieť Peru a Bolíviu, ale keď už sme boli v tom Quite a všetci batôžkári, ktorí prechádzali cez náš hostel smerujúc z Kolumbie ďalej na juh, nám neustále rozprávali úžasné príhody o tejto kedysi veľmi nebezpečnej krajine, nebolo teda až také zložité dohodnúť sa s Peťom na drobnej odbočke na sever :-).

Ipiales: čistič topánok

Plány sú odhady a odhady stoja za starú belú

Ešte počas nášho pobytu v Quite som písala do viacerých hostelov na karibskom kolumbijskom pobreží a snažila sa vybaviť nejaké dobrovoľníctvo. Pár kontaktov nám poskytol aj náš kolumbijský kolega Ivan, s ktorým sme spolu pracovali na recepcii. Takmer nikto sa neozval a tak sme si povedali, že na to pobrežie asi nakoniec nepôjdeme. Prvotným plánom bolo ísť sa pozrieť do bližších častí Kolumbie. Mal to byť výlet na pár týždňov, zobrali sme si len malé batohy a tie obrovské sme uskladnili v hosteli v Quite. Kolumbia je totižto obrovská, je 4-tým najväčším štátom Južnej Ameriky. Nakoniec sme však ostali šesť týždňov a presunuli sa aj na to dosť vzdialené Karibské pobrežie.

Guatapé

Presun z ekvádorskej hranice, teda z mesta Ipiales až do Cartageny, najväčšieho kolumbijského prístavu, sme realizovali postupne počas niekoľkých dní a boli to dokopy tri nočné autobusové jazdy (Ipiales-Cali, Cali-Medellín, Medellín-Cartagena). Na cestu späť sme zvolili lacné letenky z Cartageny do Cali, ktoré stáli menej ako tie dva autobusové transfery na rovnakej trase. Z Cali sme ale stále ešte museli zvládnuť dosť náročnú dennú 12-hodinovú jazdu na hranicu do Ipiales. Pri ceste na pobrežie sa určite oplatilo priplatiť si a cestovať drahšími spoločnosťami. Miesta na nohy v tých super luxusných autobusoch bolo oveľa viac ako počas letu nízko-rozpočtovou spoločnosťou. Funkčné WC bolo súčasťou všetkých nočných busov a takisto sa nám páčila skutočnosť, že počas noci sme takmer nikde nestáli (čo nie je obvyklé). Raz sme dokonca dostali pred jazdou drobné občerstvenie a každý pasažier mal pred sebou zabudovanú obrazovku a mohol si vyberať z množstva filmov a hudby.

V minulosti jedna z najnebezpečnejších krajín sveta sa dnes stáva rajom batôžkárov

Kolumbia nás fakt očarila, presne tak, ako väčšinu batôžkárov pre nami. Príroda je úžasná, sú tam Andy, pohorie Sierra Nevada de Santa Marta je najväčším pobrežným pohorím na svete, Karibské pláže sú jednoducho úchvatné, divoké džungľové pobrežie národného parku Tayrona bola Peťova topka a veľké mestá, ktoré sme navštívili ako Cali, Medellin či Cartagena mali všetky neopísateľnú atmosféru. Ľudia a ich príbehy, jedlo a skvelé počasie sú takisto ďalšími veľkými lákadlami.

Cartagena

Všetci sme pravdepodobne v minulosti počuli o Pablovi Escóbarovi, FARC a vojnách medzi kolumbijskými drogovými kartelmi z deväťdesiatych rokov. Takisto ste však možno zachytili, že minulý rok dostal Nobelovu cenu za mier terajší kolumbijský prezident Juan Manuel Santos, a to práve za úspešné vyjednávania s gerilami a celkové zlepšovanie situácie. V Kolumbii sa stále nachádza veľmi veľa oblastí, ktoré nie sú vhodnými pre turistov. Sú to najmä džungľové regióny a územia na hraniciach s Venezuelou. Podstatné však je, že dnes je táto krajina naozajstným rajom pre backpackerov, turizmus tu totálne prekvitá a napríklad taký Medellín v posledných rokoch dostal viaceré významné ocenenia ako najinovatívnejšie mesto sveta.

Cali: písacie stroje sú stále v prevádzke

Počas šiestich týždňov naprieč Kolumbiou sa nám podarilo vylepšiť naše komunikačné zručnosti v španielčine. Väčšinou sme totižto spali v najlacnejších hosteloch, kde nikto nehovoril po anglicky. Zažili sme asi najnepríjemnejší CouchSurfingový zážitok v histórii vôbec a takisto sme nemali šťastie na hostelové dobrovoľníctvo. Na druhej strane sme úspešne prvýkrát vyskúšali stopovanie na tomto kontinente a všetky jazdy boli príjemné a rýchle :-). Spali sme stále v hosteloch alebo v ubytovaní cez Air-Bnb, až na ten jeden spomínaný zlý CouchSurfing. Celý mesiac sme sa potulovali po karibskom pobreží, denne sa kúpali a plávali v mori, niekedy len bojovali o prežitie s obrovskými vlnami. Na záver nášho kolumbijského pobytu v Cartagene sme strávili pár dní s Bartom z Holandska, naším spolupracovníkom z hostela v Quite. Našich celkovo navštívených destinácií bolo v Kolumbii jedenásť, teda celkom dosť, a preto som sa rozhodla pre netradičnú formu pokračovania článku, ku každému miestu spomeniem z každého rožka troška:

Cali: tretie najväčšie mesto krajiny a hlavné mesto salsy

Cali bola naša prvá kolumbijská trojdňová neplánovaná zastávka. Mesto leží v príjemnej nadmorskej výške (1000 m) a my sme sa takmer po dvoch mesiacoch v studenom a upršanom Quite (takmer celý máj tam stále pretrvávala dažďová sezóna) konečne ocitli v teple a takmer subtropickom podnebí. Naše prvé pocity z Kolumbie, a teda z mesta Cali, boli nasledovné: tu je tak teplo! A vládne tu totálna karibská nálada aj keď Karibik je super ďaleko! Všade hrá hudba, všetci sa usmievajú a sú super veselí a zhovorčiví! No a toto sme zažívali takmer v celej Kolumbii :-).

Cali

Medellin: druhé najväčšie mesto krajiny, bývalé sídlo neslávne slávneho Pabla Escobara, dnes pravdepodobne druhá najvyhľadávanejšia turistická destinácia krajiny

V Medellíne sme strávili presne týždeň a mesto nás totálne uchvátilo. Príjemná klíma (mesto leží v 1500 m) zaručuje pocit celoročnej jari. Mestská hromadná doprava je zážitková. Nadzemné metro je rýchle, bezpečné, čisté a keďže je vedené niekoľko metrov nad zemou, ponúka príjemné výhľady. To je však celkom bežné, čo však bežné nie je, sú štyri lanovky používané vrámci verejnej dopravy. Medellín leží v Andách a viaceré vzdialené a vyššie položené štvrte boli pred postavením lanovky ťažko dostupné, a preto sa v nich ľahšie rozvíjal organizovaný zločin. To je však už minulosťou. Takisto zaujímavým dopravným elementom boli pohyblivé schody zabezpečujúce rovnaké ciele ako lanovky. Kedysi najproblematickejšie mestské getto Comuna 13 je dnes aj vďaka pohyblivým schodom pozitívne sa pretvárajúcou a čoraz bezpečnejšou štvrťou. Pred dvoma rokmi tam nabehli graffiti umelci z celého sveta a dnes z Comuny 13 aj krásna street art galéria.

Medellín: lanovky ako súčasť mestskej hromadnej dopravy.

Medellín: výhľady z vrcholovej stanice lanovky

Dvakrát sme skúsili pracovať z pohodlnej a bezplatnej verejnej knižnice na Námesti Cisneros plaza. Peťo dokončoval jeden web projekt a ja som dopisovala anglický článok o Quite. Keďže Medellín je hlavným mestom tanga, zažili sme aj Medzinárodný festival Tanga s voľným vstupom pre verejnosť. Zobral nás tam Carlos, CouchSurfer, mladý študent, ktorý reagoval na náš verejný post na CouchSurfingu, kde sme hľadali niekoho miestneho na stretnutie. S Carlosom sme takisto zažili pravý študentský piatok v internátnej štvrti. Fakt to pripomínalo Mlynskú dolinu v Bratislave! Lacný alkohol, lacné pouličné občerstvenie, rôzne hladiny opitej mládeže, sem-tam prechádzal okolo policajt, však sme v Južnej Amerike a tu sú policajti všade :-). Ale inak to boli naozaj čisté Mlyny! A internátne budovy mali tiež veľa poschodí.

Medellín: pohyblivé schody v kedysi veľmi zaostalej štvrti Comuna 13

Náš prvý juhoamerický stopársky zážitok sme úspešne absolvovali v Arví Parku, rekreačnom stredisku, odkiaľ nás až na okraj Medellínu zviezol mladý domáci párik. Počas vyše hodinovej horskej jazdy sme sa pokúšali plynule konverzovať v španielčine a celkom to šlo.

Priehrada v Guatapé a Skala el Peňol: oblasť tisícich jazier

Dve hodiny autobusom od Medellínu v nadmorskej výške cca 2000 metrov sa nachádza pozoruhodný monolit La Piedra. Na skalu sa dá celkom pohodlne vyšliapať po schodoch a zhora je krásny výhľad na najväčšiu priehradu v Kolumbii. Vodná nádrž bola postavená v 70-tych rokoch minulého storočia a v tom čase to bola najväčšia stavba toho druhu v krajine. Bolo potrebné zaplaviť niekoľko sídiel, a preto dnes dedinka Guatapé vyzerá tak zaujímavo :-)). Bola nanovo postavená pri brehoch nádrže. Veľkou atrakciou sú pomaľované farebné dlaždičky na domoch. Naozaj jedinečné zokalos. Výstup na monolit takisto stál za tie jedinečné výhľady! O tomto mieste sme inak predtým vôbec nepočuli, akurát pár týždňov pred našou cestou do Kolumbie som zahliadla fotky z tejto skaly na sociálnej sieti od najlepšieho kamoša môjho brata. Díki, Robo, za super tip! Presne týždeň pred naším výletom sa na priehrade potopila výletná loď, deväť kolumbijských turistov nešťastie neprežilo. V čase našej návštevy sa akurát obnovovala premávka lodí a všetci pasažieri boli povinní mať na sebe záchranné vesty. Každý večer horeli na viacerých miestach pri pobreží sviečky na pamiatku obetiam.

Guatapé

Guatapé: pomaľované dlaždice na fasádach domov v dedinke

Guatapé: na vrchu Skaly La Piedra. Najväčšia priehrada v krajine za nami

Karibské kolumbijské pobrežie

Po takmer troch mesiacoch strávených v ekvádorských a kolumbijských Andách sme sa ocitli na celý mesiac v Karibiku. Pochodili sme viacero zaujímavých miest, mestečiek aj celkom malých dediniek na pobreží. Takmer nikde to síce nevyzeralo ako na karibských fotkách z ostrovov, ale my sme sa do sýtosti vyplávali, vyslnili sa, „užili si“ otravné komáre až natoľko, že po mesiaci pri mori sme zase bažili po andskej zime :-).

Santa Marta a pláž Rodadero: prvý kontakt s Karibikom

Toto bola naša prvá karibská destinácia. Santa Marta je príjemné stredne-veľké mesto s turistickým historickým centrom a príšernou mestskou dopravou. Kúpanie v mori a prechádzky po centre boli fakt zaujímavé, cestovanie v miestnych autobusoch, ktoré šli slimačou rýchlosťou a stáli každých pár metrov boli vysoko nepríjemné. V Sante Marte sme vyskúšali ubytovanie cez Air-BnB, spali sme štyri noci u milej staršej panej Rosaldy na okraji mesta.
Rodadero je veľký turistický rezort ležiaci 10 km západne od Santy Marty. Tu sme strávili takmer týždeň, mysliac si, že sme našli dobrý hostel na dobrovoľníčenie. Prestali sme si to myslieť po pár dňoch zaúčania sa, keď nám bolo povedané, aby sme si našli niečo iné. Žiadne ďalšie vysvetlenie sme nedostali, jednoducho sme nezapadli do kolektívu. No čo už, skúsenosť na nezaplatenie :-/

Pohorie Sierra Nevada de Santa Marta, dedinka Minca

Po nepríjemnej skúsenosti s „vyhadzovom“ z hostela som navrhla krátku zmenu prostredia. Pri mori bolo príliš teplo a vlhko a veľa komárov, tak sme sa na tri noci presunuli do hôr. Sierra Nevada de Santa Marta je údajne najvyšším pobrežným pohorím sveta. Hlboko v horách žije vymierajúci kmeň Kogiov, pôvodných indiánskych obyvateľov, ktorí sa neradi fotia (resp. turisti sú vyzývaní k rešpektovaniu ich súkromia bez fotografií). Chodia v tradičnom bielom oblečení a ženy aj muži nosia dlhé vlasy. Počas nášho pobytu v regióne sme ich niekoľkokrát zazreli :-).

Sierra Nevada de Santa Marta

Sierra Nevada de Santa Marta: pod touto strechou sme spali jednu noc

Tu sa nachádzajú dva najvyššie štíty Kolumbie: Pico Colón a Pico Bolívar (oba cez 5700 metrov), so stálou snehovou čiapočkou. Mali sme ich možnosť zahliadnuť v diaľke raz skoro ráno pri dobrej viditeľnosti. Komárov sme sa ale v horách nezbavili, dokonca k nim pribudli iné nepríjemnejšie štípajúce hmyzy. Vlhko bolo takisto aj na horách, dvakrát sme do nitky zmokli. V každom prípade náš pobyt splnil účel: vyčistili sme si hlavu a trošku poturistikovali v nádhernom prostredí. Toto miesto s odstupom času zaraďujeme medzi top kolumbijské zážitky.

Sierra Nevada de Santa Marta: kávovník

Taganga: príjemná turistická dedinka blízko Santy Marty

V tejto pokojnej rybárskej dedinke sme dokopy strávili 5 nocí. Najprv tri, a potom sme sa po vyše týždni zase vrátili. Spali sme v hosteli Garaje, ktorý vlastní Angela, perfektná žena v najlepších rokoch. Po tom, čo dlhé roky prevádzkovala vo svojej záhrade jeden z najslávnejších barov v okolí, sa rozhodla pre nový biznis. Bar sa zavrel, pretože väčšina nočného života sa sústredila na pobrežie a Angela začala poskytovať ubytovanie pre pocestných vo voľných izbách po svojich deťoch. Pláže v Tagange boli veľmi príjemné, málo vĺn a pozvoľný vstup do mora.

Taganga

Taganga: Hostel Garaje, bývalý slávny bar

Palomino: zaujímavé turistické stredisko s hippie nádychom

Palomino je rozdelené na dve časti. Pozdĺž hlavnej cesty, tranzitnej tepny smerujúcej až do Venezuely, sa nachádzajú lokálne obchody, reštaurácie a centrum dediny. Druhú časť predstavuje dlhá ulica vedúca na pláž, ktorú lemujú špičkové backpackerské hostely, kempy, reštaurácie a bary s možnosťou platby v dolároch a eurách. V mori si v pravom slova zmysle nezaplávate, všade visia tabule informujúce o nebezpečných spodných prúdoch, ale na vyšantenie sa v obrovských vlnách je to perfektné miesto. V týchto končinách sa vlieva do mora niekoľko horských riek a viaceré turistické agentúry ponúkajú jazdu dole po rieke na veľkom nafukovacom kolese. My sme túto atrakciu síce nevyskúšali, ale v delte rieky sme sa do sýtosti vyplávali, lepšie povedané, nechali sme sa ťahať silným prúdom až do mora :-).

Palomino

Palomino: delta rieky

Riohacha: neturistické a lacné púštne mesto blízko venezuelských hraníc

Z Palomina do Riohachy sme stopovali. Celkom rýchlo nám zastal mladý kamionista z juhu krajiny. Sedadlo spolujazdca bolo iba jedno, tak sme sa s Peťom tie dve hodinky aj s batohmi pekne tlačili. Konverzácia mierne viazla, asi sme nedostatočne rozumeli šoférovmu slangu, alebo bolo v tej kabíne skrátka veľa hluku. V Riohachi nás hostil couchsurfer Carlos. Bol učiteľom angličtiny na miestnej univerzite, scestovaným a rozhľadeným človekom a takisto milovníkom západnej oldies hudby a artových filmov z celého sveta. Debata o rozpade Československa sa niesla v úplne inom duchu ako dovtedy. Poznal Havla aj hlbšie súvislosti. Naozaj netradičné prekvapenie. Po pár hodinách intenzívneho piatkového pitia venezuelského karibského rumu sa však tento človek zmenil na niečo nekontrolovateľné. Začal nás a dejiny našej krajiny neskutočne urážať a situácia bola pre nás veľmi nepríjemná. Vyriešili sme to tak, že sa išlo spať. Miestom na to určeným boli dve visiace siete (hamoky) na jeho dvore. Nasledujúci deň s nami takmer neprehodil ani slova, a o deň na to sme odišli. CouchSurfing s trpkou pachuťou.

Samotné mesto, nás, naopak príjemne prekvapilo, takmer tam neboli turisti, more nebolo také extrémne rozbúrené ako na predošlom mieste, teda sme si mohli aj zaplávať. Vzduch sa zmenil z horúceho – vlhkého na horúci – púštny. Komáre skoro vôbec neštípali. Jedlo bolo v porovnaní s ostatnými karibskými destináciami super lacné a my sme si každý večer pochutnávali na miestnej špecialite, syrovej arepe, grilovanej kukuričnej placke za neuveriteľných 1000 COP (0.25 EUR).

Do Riohache sme šli pôvodne s plánom pokračovať odtiaľ ďalej do Venezuely. Terajšia situácia je veľmi napätá, a preto sme už dlhšiu dobu boli v kontakte s miestnymi z mesta Maracaibo, do ktorého sme pôvodne plánovali ísť. Takisto sme intenzívne komunikovali s cestovateľmi, ktorí sa prednedávnom z Venezuely vrátili. Boli sme pripravení skryť americké doláre v spodnom prádle a vymeniť si peniaze na čiernom trhu, ako nám to všetci radili. V deň plánovaného prekročenia hraníc nám však náš venezuelský CouchSurfer napísal, že situácia na nasledujúci týždeň vyzerá veľmi zle. Boli naplánované štrajky a blokády a odporučil počkať dva týždne do volieb, kedy by sa situácia eventuálne mohla zlepšiť. Nám sa ale čakať nechcelo, tak sme sa rozhodli pozmeniť plány, Venezuelu vypustili z programu a kúpili si najbližší lacný spiatočný let z Cartageny do Cali o desať dní neskôr.

Tayrona park: krásne pobrežné pralesy v prírodnej rezervácii

Do tohto parku sme pôvodne vôbec neplánovali ísť. Jednorazový vstup stál 50 000 COP (13 EUR) a skrátka všetko nasvedčovalo tomu, že toto miesto nie je určené pre náš rozpočet. Po zmene plánov s Venezuelou a plánovanom návrate späť sa však Peťo rozhodol, že by sme mali skúsiť aj Tayronu. Všetci batôžkári, čo sa odtiaľ vrátili, nám hovorili, že to bol jedinečný zážitok. Takisto boli však viacerí z nich nepríjemne doštípaní od hmyzu. Problém nastával pri tom, ako túto návštevu naplánovať čo najekonomickejšie. Vedeli sme, že jedlo a pitie bude v parku extrémne predražené. Tak sme si jednoducho v Riohachi nakúpili kopec zásob, tuniakové konzervy, nutellu, chlieb, sladkosti a nejaké avokáda.

Tayrona park

Tayrona park

Pri vstupe do parku sme si rovno zakúpili najlacnejšie ponúkané ubytovanie v hamokoch za 15 000 COP na osobu (4,5 EUR). So sebou sme brali dokopy asi 3 litre vody. Celý park je dosť rozsiahly a, samozrejme, v ňom nefunguje normálna doprava. Od východného vstupu je možné odviezť sa bližšie k moru mini-dodávkou. Tento dobrý a lacný približovací prostriedok sme samozrejme využili, ale stále nás ešte čakali takmer dve hodiny predierania sa hustou džungľou s maximálnou vlhkosťou vzduchu do nášho kempu. S nie celkom ľahkými batohmi to vôbec nebola slasť.

Tayrona park

Tayrona park

Výsledok však stál za to. Dvojdňový pobyt v Tayrone obidvaja zaraďujeme medzi top kolumbijské zážitky. Krásne divoké pláže, hustá džungľa s lianami a absolútna tma po západe slnka. Prvú noc v kempe nešiel prúd, tak sme zažili aj romantiku pri sviečkach :-). Na väčšine pláží sa nedalo kúpať kvôli silným prúdom, tie dve kúpacie pláže boli teda pochopiteľne preplnené, ale aj tak sme si to riadne užili. Neustále sme sa natierali citronelovým olejom proti komárom a na počudovanie to zaberalo, žiadne nepríjemné štípance sme nezaznamenali, hmyz asi nemal sezónu.

Tayrona park: príbytky Kogiov

Tayrona park: zdieľané spanie v hamokoch v kempe

Cartagena: najturistickejšie mesto celej Kolumbie, drahota, perfektne zachovalé historické centrum a karibské mrakodrapy pozdĺž pláže

Cartagenu, perlu kolumbijského Karibiku, sme si nechali na koniec. Je to veľké rozvinuté mesto plné turistov a drahých cien. Všetci domáci na nás hovorili po anglicky, riadna zmena po mesiaci čistej španielčiny. Historické centrum zapísané v Unesco je perfektne zachovalé, po hradbách sme sa denne prechádzali, obdivovali toto open-air múzeum a v diaľke pozorovali dokonalé mrakodrapy. Krásne výhľady sme navečer zapíjali miestnym pivom. Dvakrát sme sa aj výdatne vykúpali na mestských plážach, ktoré ležia hneď vedľa obrovských mrakodrapov. Náš kamoš Bart z Holandska, s ktorým sme dobrovoľníčili v hosteli v Quite bol v Cartagene v tom istom čase ako my, tak nám príjemne padlo stretnúť sa s niekým blízkym a pozdieľať cestovateľské pikošky.

Cartagena: historické centrum chránené Unescom

Cartagena: hradby a mrakodrapy v diaľke, zaujímavá kombinácia

Cartagena

V Kolumbii funguje nízkonákladová spoločnosť, ktorá ponúka veľmi výhodné ceny pre miestne lety. Autobusy do/z Cartageny boli dvojnásobne drahšie ako porovnateľné trasy v iných miestach krajiny, takže voľba bola jednoznačná: z Cartageny sme leteli späť do Cali a odtiaľ úmorným, vyše 12-hodinovým denným busom do Ipiales.

Ipiales: príjemné andské mestečko pri hraniciach s Ekvádorom, neskutočný kostol nad 100-metrovou priepasťou v Las Lajas

Našou naozaj poslednou kolumbijskou zastávkou bolo mesto Ipiales, ležiace vysoko v Andách, takmer vo výške 3000 metrov. Bola to totálna zmena, byť zase vo vysokej nadmorskej výške po mesiaci strávenom pri mori. Obliekli sme si všetko teplé oblečenie, čo sme našli v batohoch, a objavovali totálne neturistickú časť krajiny. Ceny boli zase veľmi príjemné a teplota vzduchu prinízka. Neďaleký kostol v Las Lajas postavený nad úzkou priepasťou nám vyrazil dych.

Ipiales

Ipiales, kostol Las Lajas postavený nad 100-metrovou priepasťou

Ipiales, kostol Las Lajas postavený nad 100-metrovou priepasťou

Výlet do Kolumbie určite stál za to, bolo krásne pozorovať, ako sa táto kedysi veľmi nebezpečná a neturistická krajina mení, otvára svetu a stáva sa (alebo už je) rajom pre batôžkárov. Smelo odporúčame navštíviť!

…WwW…

Veľké poďakovanie patrí Peťke za editáciu tohto textu.

Fotoalbum z Kolumbie
Hostel Iguana v Cali
Hostel Casa de Mama v Guatape
Hostel Aloha v horách Sierra Nevady
Hostel Garaje v Tagange