Chorvátsko v októbri, prečo nie?

Rovinj, Porton kemping – 6 nocí/ 6-11.10.2025

Minulý rok sme začali našu veľkú karavanovú cestu v polovici septembra, a keďže sme mierili čo najrýchlejšie (podľa našich kritérií) na juh, chorvátsky poloostrov Istria nebol vtedy v itinerári. Tento rok bol teda jasnou voľbou. 

Z Bratislavy, odkiaľ sme vychádzali, to bolo len niečo cez 6 hodín jazdy. Vybrali sme si trasu cez Rakúsko a Slovinsko. Celý deň pršalo a diaľničné tabule pri prechádzaní slovinskými horskými oblasťami oznamovali nebezpečenstvo šmyku na vozovke. Tie zasnežené kopce v pozadí boli fakt impozantné. Skrátka, bol to perfektný začiatok pre neskorú letnú karavanovú dovolenku, ktorú sme tam chceli zažiť:D 

To slnko ale nakoniec vykuklo a svietilo celý týždeň. Na slovinsko-chorvátskej hranici to už vyzeralo naozaj prímorsky, po polroku sme zase všade videli nekonečné olivové háje a konečne zacítili tie subtrópy :).

Kemp bol preplnený, nemali sme rezerváciu, ale intenzívne som s nimi komunikovala posledné týždne a pýtala sa na obsadenosť a podmienky. Nakoniec sme zobrali posledné slnečné miesto a na ďalší deň sa presunuli na väčšiu parcelu vedľa. Bol to typický luxusný chorvátsky kemp nemeckého štandardu, na aký sme už boli zvyknutí spred roka. Osadenstvo tvorili prevažne nemeckí, rakúski či holandskí seniori so psami. Sem-tam sme zazreli aj nejaké poľské alebo české rodinky, Slováci žiadni.  

Celý týždeň sme pobudli len v tomto jednom kempe. Do historického mestečka Rovinj to bola príjemná 25-minútová prechádzka po pobreží, v okolí boli viaceré multifunkčné ihriská, menšia marína pre plachetnice a jachty a samozrejme pláže. 

Kemp nemal priamy prístup na pláž, čo bola pre nás celkom netradičná skutočnosť, bolo treba zísť dole cez cestu, more bolo asi 100 metrov od recepcie. Bar na pláži ale patril kempu. 

Voda mala približne 20-21 stupňov, vzduch trošku menej, slnko bolo stále veľmi silné, ale v tieni sme už cítili ten októbrový vzduch. Peťo sa kúpal takmer denne, ja tuším 3-krát. Baby sa bláznili v malej vode pri brehu. Bolo to už skôr také otužilecké, ale stále svojím spôsobom príjemné:). Ľudí vo vode bolo stále dosť. Pre mňa boli horšie rána a večery, keď sme na sebe mali bundy a čiapky a stále sme jedli vonku. Toto už naozaj nebol môj komfort. Ale ten týždeň sa to dalo zvládnuť, 8 mesiacov by som teraz už nedala :D.

Celý pobyt sme obaja znovu čítali knihu Fjaka, absyntovku o chorvátskej sezóne od poľskej autorky, ktorú sme objavili tesne pred veľkou cestou minulý rok. Istrii je v knihe venovaná celá kapitola. Tento chorvátsko-taliansko-slovinský poloostrov má zaujímavú históriu, vrámci Chorvátska sa jedná o najvyspelejšiu oblasť krajiny. Talianske nápisy aj autá boli všadeprítomné, naozaj aj pre nás to bolo iné Chorvátsko. 

Mne osobne sa tiež veľmi páčilo nekonečné more, teda žiadne typické dalmátske všadeprítomné ostrovy, ktoré mi dosť kazia výhľady na nekonečnosť. Aj keď Peťo má na to iný názor.

Cestou späť sme strávili jednu noc v slovinskom Maribore, na stellplatzi pri reštaurácii, ktorá má rada karavanových ľudí 🙂 Trošku sa nám podarilo vidieť aj centrum a okolie rieky Drávy. Peťo intenzívne spomínal na jeho študentské časy erazmové a dokonca stihol aj večerný koncert v meste, kým my ostatné baby sme už úspešne chrápali v teple vozidla 🙂

Táto kratšia dovolenka v októbri splnila účel, dosýta sme sa vykúpali, asi aj chytili miernu nádchu, ale to patrí k tomu. Ja som sa úspešne po dvoch mesiacoch zaúčania v práci zrazu ocitla polonečakane zase v karavane a pri mori. Predtým som si síce tajne predstavovala nejaký last minute pobyt v severnej Afrike, ktorý by sme si konečne (keďže zase po 5 rokoch zarábam) mohli dovoliť, ale na to si asi budem musieť počkať:D. 

Hvala Hrvatska!🤩

Veľká vďaka patrí Peťke za editáciu tohto textu.

…WwW…