Talianska Kalábria na konci mája

Parghelia/ Tropea/ Capo Vaticano/ Pizzo/ Nicotera/ Scilla/ Lamezia Terme-letisko

Naša prvá letecká dovolenka s deťmi a požičaním auta.

Predsezónna 6-dňová dovolenka na samom konci apeninského poloostrov dopadla nečakane výborne. Dva týždne pred plánovaným odletom začali obe naše baby dosť teplotovať, takmer 5 dní v kuse, neskôr sa to zlepšilo a pred odletom zvládli ešte aj pár dní v škôlke. No preddovolenkový adrenalín to bol poriadny! My dospelí sme sa cítili o trošku lepšie, ale naozaj len o trošku. 

A aj kvôli všetkým týmto skutočnostiam bolo omnoho jednoduchšie praktizovať náš starý a osvedčený spôsob trávenia času na výlete: nič nesiliť ani nenáhliť, fungovať podľa momentálnej situácie a nálady. Nemať žiadne špeciálne plány iba sa dobre vyspať, nemať nastavený žiadny budík a nebyť nikdy hladní. V tomto prípade musím podotknúť, že check out (odubytovanie) do 10:00 je pre nás vždy výzvou. V kempoch to býva do 12:00 alebo vôbec nie je určený čas, dokedy treba odísť. 

Letenky som kupovala viac ako dva mesiace pred cestou a vyšli nás pre všetkých štyroch 160 EUR. (Cesta tam bola s Wizzair: 4 x 25 = 100 EUR a späť s Ryanairom 4 x 15= 60 EUR) bez príplatkov. Totiž, deti do 12 rokov by mali vždy sedieť s dospelým, takže sme si nepotrebovali priplatiť za špeciálne miesta a takisto sme previezli v podpalubnej batožine detské sedačky, ktoré tiež boli zadarmo pre deti do 12 rokov. (Takto sa dá zobrať napríklad aj kočík). 

Ubytovania sme mali dve, prvé tri noci to bolo v Parghelii, blízko najznámejšieho kalábrijského turistického mesta Tropea. Ďalšie tri noci boli v Nicotere. Auto sme si požičali priamo na letisku na plných 6 dní nášho pobytu. Namiesto objednanej malej Fiat Pandy sme ako poslední čakajúci ľudia v dlhom rade na vozidlo dostali novučičké SUV MG SZ. Popravde nám tá všadeprítomná elektronika v aute spôsobovala zo začiatku dosť patálií, ale postupne sme si zvykli :). 

Podľa Wikipédie je Kalábria najmenej rozvinutým regiónom Talianska a takisto jedným z najzaostalejších oblastí západnej Európy. Hovorili sme si, že podobné miesta máme najradšej, bude to snáď lacné a menej turistické. Nepotvrdila sa ani jedna skutočnosť, ceny neboli premrštené, ale určite nie nízke a turistov bolo najmä v Tropei veľmi veľa. Asi prvýkrát sme sa ocitli na mieste, kde sme na každom kroku počuli slovenčinu. Taká bola Tropea na konci mája. Naopak v meste Pizzo sme turistov takmer nevideli, centrum bolo plné ľudí, bol tam jahodový festival, ale všetko to boli miestni.   

Okrem každodenného kúpania v mori, ktoré vôbec nebolo také studené, ako nás viacerí strašili, (okolo 20-21 ‘C) sme sa taktiež každodenne motali uličkami miest, ktorými sme prechádzali. Takto sme si pozreli Pargheliu, Tropeu, Pizzo aj trošku vnútrozemia okolo Vibo Valentia počas nášho prvého ubytovania. Cestou do druhého privátu sme sa zastavili v myse Capo Vaticano a pozreli si letovisko Nicotera Marina aj historickú Nicoteru a náš posledný deň patril prehliadke mesta Scilla. 

Počas tých 6 dní sme zjedli veľmi veľa pízz, cestovín a rýb a všetko to bolo fakt pridobré :). Juh Talianska nás naozaj príjemne prekvapil nielen krásnymi plážami a veľmi chutným jedlom, ale aj celkovou nenáhlivou atmosférou a určite sa sem budeme chcieť vrátiť.

Grazie mille bella Italia!

Veľká vďaka patrí Peťke za editáciu tohto textu 🙂