V tejto menej navštevovanej balkánskej krajine sme strávili nečakane takmer celý november. Postupne sme prešli zo severu, od hraníc Čiernej Hory, až na juh do Grécka. Už to nebolo len o presunoch po pobreží ako v predchádzajúcich dvoch krajinách ale veselo sa objavovalo aj vnútrozemie. Na tie naozajstné albánske kopce a vysokohorské terény sme si s naším polovybaveným karavanom aj kvôli nízkym teplotám netrúfli, ale myslím, že sme toho videli viac než dosť :).
Albánsko bolo prvou krajinou na tejto autonomádskej ceste, ktorú sme už v minulosti navštívili. Na konci leta v 2016 sme strávili pár dní v Tirane a Dürres ako súčasť výletu po Južnom Balkáne. Už vtedy nás albánska metropola prijemne očarila a teraz po ôsmich rokoch sme skonštatovali, že ešte viac vyrástla do krásy :). Historické centrum sa prirodzene mieša s modernými vežiakmi. Vtedy neprehľadná obrovská križovatka s kruhovým objazdom sa zmenila na krásne centrálne námestie s pešou zónou, kde to žilo v každej dennej aj nočnej hodine.
Všetky navštívené mestá mali svoju neopakovateľnú atmosféru, Berát je napríklad mestom “tisícich okien”, zapísaný v UNESCO. Tam sme prvýkrát na ceste videli aj zasnežené kopce v pozadí a my v krátkych rukávoch :D.
Chlad náš každodenný, odíď od nás preč
Rána, večery aj noci boli už počas celého novembrového pobytu v Albánsku dosť chladné, preto sme často volili aj normálne ubytovania a tiež sme sa chceli vyhnúť viacerým dňom, kedy súvisle pršalo a mali by sme byť len zavretí v karavane. Život v obytnom aute má samozrejme aj svoje úskalia.
Celý pobyt v Albánsku sme pokukovali po nejakom elektrickom ohrievači, ktorý by sme vedeli samozrejme zapojiť len v kempe, kedy sme napojení na elektrinu, no a kúpiť sa nám ho nakoniec podarilo až neskôr v Grécku.
Naše zabudované naftové kúrenie nie je zlé, ale dosť to zapácha, je to hlučné a nedá sa to nejako efektívne regulovať. Skrátka, buď nám bolo chvilkovo priteplo alebo (a to vo väčšine prípadov) sme mali vnútornú teplotu v noci v aute medzi 14-15 stupňami. Keď bolo 17, to už bolo priteplo! Naše baby sú síce zjavne extrémne otužilé, stále chcú spať odkopané a keď je nad 18 stupňov v noci, tak sa zobudia a zúria a musíme vypnúť kúrenie, ale čo mám robiť ja, ktorá som síce od detstva spávala doma s otvoreným oknom ale čo je veľa, to je veľa!
Aj nepríjemný studený silný pobrežný vietor, kedy sa hýbe celé auto je unikátnym zážitkom. Tak sme si časom zvykli aj na stolovanie vnútri v aute, keďže často sa ráno a navečer proste nedalo von vydržať :/. Obedy boli našťastie väčšinou za tepla a slnka pekne vonku na stolíku:). Človek si asi jednoducho zvykne na všetko, keď musí.
Spíme v kempe, bez kempu pri mori alebo na ubytku
Konečne sa nám podarilo spať “nadivoko” teda bez kempu, len tak pri pláži. Dopredu nás všetci ubezpečovali, že v Albánsku za to nikoho nepokutujú, tak sme už prekonali strachy z chorvátskeho drahého parkoviska a strávili dokopy 7 nocí nadivoko.
Miestni ľudia boli všade veľmi milí, málo hovorili po anglicky, často sme sa dorozumievali cez nemčinu alebo taliančinu, tieto jazyky boli v kurze 🙂 Všeobecne to bola lacnejšia destinácia ako predošlé krajiny, prvé dni sme si ani nezmenili miestnu menu leke, ale všade sme platili eurom v pomerne dobrom kurze.
Ľudia, autonomádi ako my, ktorých sme stretávali po ceste, boli už iného druhu ako bývalo zvykom z tých predošlých “dovolenkovejších” destinácií. Išlo skôr o také expedičnejšie výjazdy, väčšina z nich cestovala dlhodobo. Stále prevládajú Germáni, potom Frantíci, Briti, Holanďania. Pravidelne sme sa doťahovali tiež s poľskou rodinkou s troma chlapcami. Slovákov sme žiadnych nestretli.
Po prvýkrát na tejto karavanovej ceste sme sa ocitli v krajine, kde sme naozaj nič nerozumeli, žiadnu slovanskú hatlaninu sme skúšať nemohli ako v predošlých destináciách. Kúpali sme sa všade kde to šlo, ale vydalo len v prvých dvoch plážových miestach, inak bolo všade pomerne zima, veterno aj dosť daždivo.
Kam kráčaš Albánsko?
Hoci je Albánsko väčšinovo moslimská krajina, islamský vplyv bolo cítiť minimálne, zahalené ženy sme takmer nestretali, pivo sme veselo popíjali a sem-tam sa ozval hlas muezínov z mešity. Kostolov sme videli všade po ceste neúrekom, aj katolíckych aj východných kresťanov. Po stáročia sa to tu všetko miešalo a tak to asi aj zostane :). Aj rodinka v Tirane, ktorá prevádzkovala kemp, mala parádny drevený kríž pri vstupe aj anielikovské tanieriky, v ktorých nám priniesli sladké dobroty.
Tie neslávne slávne vojenské bunkre (nikdy nepoužité), ešte z čias diktátora Hoxhu sme tiež už veľmi nereflektovali, nebola to taká atrakcia ako sme sa po nich stále kukali, keď sme tam boli prvýkrát v 2016.
Albánsko je ešte stále málo navštevovanou krajinou, ktorá ponúka na relatívne malej ploche veľa krásnych miest, od pieskových pláži cez vysoké hory až po historické mestá. Je tu stále celkom lacno a cesty ani infraštruktúra nie sú také zlé, žeby to malo prípadných návštevníkov odradiť. Tak príďte a neoľutujete :)❤️
Veľmi pekne ďakujem Peťke za editáciu tohto textu.
…WwW…
Itinerár našej novembrovej albánskej trasy:
- Shkodra (Skadar) – 6 nocí – aj kemp Windmill aj ubytovanie v centre
- pláž v Bar Ledh, blízko Shengjin – 4 noci – spanie na divoko
- Tirana – 3 noci – kemp v centre
- Berat, Dyshnik – 5 nocí – ubytovanie
- pláž pri Vlore v Orikum – 3 noci spanie na divoko
- Djirokaster – 2 noci – ubytovanie
- Ksamil – 4 noci – kemp Ksamil karavan kemping
Späť na blog
Potešíme sa tvojmu komentu