Chorvátske a čiernohorské pobrežie

(po Jadrane na vane, s deťmi a po sezóne)

V polovici septembra sme konečne vyrazili. Pondelok, po sviatku Sedembolestnej Panny Márie, keď všade naokolo pršalo, rieky sa vylievali a hrozili záplavy. Plne naložení sme sa vydali smerom na juh. Viacerí na okolí nám nechceli veriť, že sa to naozaj stane, že po dlhých mesiacoch náročných na plánovanie a vylepšovanie všetkého možného aj nemožného nakoniec vo veľkom lejaku vyrazíme. Vlastne ani nám sa to na začiatku nechcelo veriť. 

Balaton nás hneď na úvod pekne prefackal

Prvý deň takmer stále pršalo a do kempu na Balatone sme došli už za tmy. Žiadne typické kempovacie vybaľovanie sa nekonalo, boli sme radi, že sme tam. Dali sme si malú večeru vnútri v aute a zaspali sme. Ráno bolo veľmi drsné. Síce konečne prestalo pršať, ale všetko bolo premočené a pocitová teplota bola 10 stupňov, plus vietor (teplomer ukazoval 12). 

Kemp bol celkom plný, nemecké a rakúske karavany sme začali stretávať už v Maďarsku (a doteraz ich stále stretávame :D). Našťastie bolo slnečno. Ale prehodnocovali sme. Veľmi. Lebo to bola dosť studená sprcha hneď na začiatok. Babám som okamžite vyberala čiapky. Tú moju mám doteraz uschovanú v strešnom boxe. Aj ďalšie zateplené zimné veci, ktoré možno nikdy na tejto ceste nebudeme potrebovať. Ale tam na Balatone, hneď prvé ráno sme vážne zvažovali, že ten strešný box otvoríme a vytiahneme si tie najteplejšie veci.

Našťastie slnko začalo silnejšie svietiť a miestami to bolo aj na krátke rukávy a nohavice. Baby dokonca chceli vliezli aj do tej 12-stupňovej vody. Po členky. Náš pôvodný plán bol spojený s niekoľkodňovou prestávkou na kúpanie v Balatone. Ale nanešťastie sme vyrazili práve v čase zmeny počasia a boli sme radi, že sme to neotočili niekde cez more do Maroka.

Vytúžené teplé Chorvátsko 

Keď sme sa dostali na chorvátske jadranské pobrežie, začalo to konečne naberať správnu dovolenkovú a takmer letnú atmosféru. Kempy boli stále pomerne plné (najmä nemeckých karavanistov :)), more malo príjemné teploty (do 22 C) a vzduch bol tiež ok (do 24 C). Podarilo sa nám kúpať v každej destinácii po ceste. Pršalo, ale každé 3-4 dni, a preto sme poctivo sledovali predpovede, a keď hrozil dážď, tak sme sa v ten deň presunuli “o dům dál” :). Rána a večery boli však už dosť chladné a veterné. 

Vybavenie kempov, ktoré sme navštívili v Chorvátsku, bolo v nemeckom štandarde, čo sme si ale uvedomili až po prekročení hraníc do Čiernej Hory. Zrazu nám chýbal toaleťák na záchode, niekedy mydlo aj utierky a upratovaciu čatu sme už nevideli tak často. 

Personál na recepcii už nevedel tak dobre po anglicky a nemecky, ako sme boli zvyknutí v Chorvátsku, ale zase my sme sa postupne naučili komunikovať v našej slovanskej hatlanine a angličtinu sme s miestnymi prestali využívať. Bolo to fakt zábavné :). Niekedy som dala dokonca celé (krátke) telefonáty ohľadne kempov a ich obsadenosti/otvorenosti bez angličtiny. 

Z kempu do kempu a sem-tam nejaké ubytko

Celkovo sme v Chorvátsku strávili takmer mesiac a spali v 6 rôznych oficiálnych kempingoch. (Podrobné zoznamy miest sú na konci článku). Okrem toho na ostrove Hvar sme si na dve noci bookli ubytovanie v apartmáne, ktoré nás vyšlo cenovo rovnako ako kempy v okolí. Ostrovy sú trošku drahšie ako pevnina. V tom čas malo pršať a Peťo oslavoval narodky. Tak sa to skrátka hodilo :). V Čiernej Hore sme počas dvoch týždňov boli v dvoch kempoch a v jednom ubytku. Tiež kvôli možnému ďaždu. Páči sa nám tento koncept voľnosti, kedy sa rozhodujeme podľa počasia, chuti, ceny, únavy a kadejakých iných faktorov, koľko a kde ostaneme.

Niektoré kempy boli otvorené celoročne aj s vonkajšími bazénmi, vnútornou vírivkou a saunami (Split – Stobreč), väčšina bola akurát pred sezónnym zatvorením, resp. niekedy sme ostali do úplného záveru, až nás museli vyháňať (Podgora). Viaceré kempy boli strednej alebo malej veľkosti (do 30 miest pre karavany), ale boli aj dva obrovské (Split a Pag). Na dvoch miestach s nami hovoril personál krásnou češtinou, a to v Podace, kde pani majiteľka pochádzala z českej menšiny z centrálneho Chorvátska a potom neďaleko v Podgore, kde tiež obaja páni na recepcii hovorili obstojne po česky. 

Najdrahším chorvátskym kempom bolo Grebišce na ostrove Hvar (50 eur/noc), ktorý sa nám vôbec nepáčil, a preto sme tam strávili iba dve noci. Najlacnejším kempom v Chorvátsku bola Podaca (21 eur/noc), kde to malo super rodinnú atmosféru a asi aj preto sme tam strávili až týždeň. Najlacnejším čiernohorským kempom bol Ulcinj (20 eur/noc) a tam sme tiež strávili týždeň, priamo na dlhej piesočnej pláži. Ak by ste mali predsa záujem o podrobnejšie opisy, v mojich otvorených statusoch na sociálnych sietiach je toho viac :). 

Ako si vybudovať rutinu pri dlhodobom cestovaní a nestratiť kontakt s domovinou

Zase sa nachádzame dlhodobo mimo našich domovov, takéto spôsoby cestovania alebo žitia v cudzine sme si obaja už niekoľkokrát vyskúšali, či už spolu (rok v Ázii a v Južnej Amerike) alebo osobitne (študijné a pracovné pobyty). Teraz zmena spočíva v tom, že cestujeme s deťmi a máme k dispozícii obytné auto. Čo je veľký rozdiel. O našich začiatkoch karavanovania na Slovensku si môžete prečítať v predošlom článku. Celé leto sme poctivo “trénovali” aj auto aj seba na tento pološialený experiment s dlhodobým cestovaním. A síce sme mali veľa natrénovaného, náš najdlhší nepretržitý pobyt v karavane trval dovtedy 4 noci a bolo to počas svadby kamošov v Bardejove. Teraz stretávame po ceste rodiny aj jednotlivcov, ktorí sa vydali na obdobnú niekoľkomesačnú cestu až po viacerých rokoch skúšania auta aj seba. No čo už, asi máme radi extrémy 😀

Prvé dni, alebo skôr týždne na ceste to naozaj bolo hlavne o ladení sa na ten malý pristor v aute, na schopnosť rýchlo všetko upratať a zbaliť aj vybaliť, alebo skôr o efektívnosti uskladňovania vecí a vychytávaní múch. Niekedy to bolo iba o snahe prežiť :D. Do toho prišli naše drobné prechladnutia, Peťo sa cítil dosť zle v prvom chorvátskom kempe na Pagu, ja som dostala silnú nádchu hneď po ňom, v druhom chorvátskom kempe, v Pakoštane. A potom neskôr po saunách v Splite som mala tiež zdravotné problémy. Baby našťastie zatiaľ nemali výraznejšie ťažkosti. 

A ako vlastne budovať tú rutinku? Mne pomohlo, keď som si k pravidelnej rannej rozcvičke v stoji, ktorú sa snažíme obaja denne praktizovať niekde pri  aute, začala rozkladať aj nejakú podložku a mohla som cvičiť aj ďalšie moje obľúbené cviky v sede či ľahu. Toto sa mi podarilo praktizovať až v štvrtom kempe. Ale našťastie, odvtedy to robím takmer každé ráno :). Ďalším super momentom pre mňa bolo, keď som konečne naša stratenú medzizubnú kefku a začala si s ňou poctivo denne čistiť zuby. Tiež sa mi to podarilo až niekedy tretí týždeň.  

Aj pravidelne nepravidelné hlasovky s kamoškami a videohovory s rodinou mi pomáhajú ukotviť sa v tomto cestovateľskom nepredvídateľnom svete a ponúkajú mi pevnejšie spojenie s domovom :). No a keď sa nám raz za čas podarí chytiť na wifi Rádio FM a počujem známe hlasy moderátorov a tú správnu hudbu, tak si pripadám takmer ako doma :D. 

Pranie a sušenie je vždy zábava 😀

Prať sa snažíme stále, keď to ide, teda všade, kde zakotvíme aspoň na tri noci. Väčšina tých väčších chorvátskych kempov bola vybavená veľkorozmerných práčkami aj sušičkami a stálo to často 7 eur. Ja som sušila veci na šnúrach pri karavane :). 

Niekedy som potrebovala zakúpiť žetón na recepcii (Pag), inokedy mi nabili kredit na náramok, a tak som si spustila práčku (Split), inde bolo pranie zadarmo (Podgora). Niekedy som až pri konečnom vyúčtovaní zistila, že mi nakoniec pranie neúčtovali.

V menších kempoch som sa pomocou posunkov dorozumievala s upratovačkami a často vznikali zábavné situácie. Dvakrát sa nám polonáhodne oblečenie opralo v opakovanom cykle, raz to upratovačka z neznámych príčin pustila odznova a druhý raz sa nedali vôbec otvoriť dvierka na práčke, skúšali to viacerí z kempu aj s náradím a nič, tak to pustili odznova :D. Namiesto pracieho prášku používam už roky ekologické vajce naplnené granulami, ktoré je znovupoužiteľné (až na 50 praní). V jednom ubytku som to zjavne zle vysvetlila pánovi a on celý obsah vajca asi vysypal do bubna :/. 

A čo na to naše deti? Ako sa im to páči?  

Na toto sa pýtate viacerí a odpoveď je asi taká, že sme si všetci postupne zvykli :), obe baby začali slovné spojenie “poďme už domov” čo znamená pre nich “poďme už do karavanu” používať po pár dňoch/ týždňoch na ceste. Riadne sme z toho boli prekvapení, my sme to takto asi ešte nepoužili, väčšinou sme len povedali, že poďme už späť. Teraz častejšie striedame kempingy s ubytkami, niekedy chcú spať skôr v aute, inokedy si vyslovene pýtajú, aby sme už išli na nejaké ubytovanie. V posledných dňoch, keď si sem-tam pozeráme na notebooku fotky z ciest, tak Linda si vyslovene pýta staršie fotky z nášho domu, aj také, kedy bola malým bábätkom. My paradoxne veľa fotiek z interiéru nemáme, skôr z výletov. Ale že by sa špeciálne pýtala na náš domov v Nemciach, tak to sa stalo asi iba raz, kedy sme si aj spolu odpovedali, že sa vrátime vtedy, keď nám bude zima a použijeme všetky teplé veci, ktoré máme uložené hore v úložnom boxe. (A dúfame, že ich nikdy nebudeme potrebovať :D)

Veľká vďaka patrí Peťke za editáciu tohto textu.

…WwW…

Zoznam ubytovacích zariadení: 

Maďarsko: 

Balatonboglár, Sello kemping – 3 noci

Chorvátsko: 

Ostrov Pag, Šimuni kemping – 4 noci

Pakoštane, Korina kemping – 4 noci

Split, Stobreč kemping – 5 nocí

Podgora, Medora Orbis kemping – 3 noci

Ostrov Hvar, Jelsa, Grebišce kemping – 2 noci

Ostrov Hvar, Hvar city, guest house – 2 noci

Podaca camping – 7 nocí 

Čierna Hora:

Herceg Novi, ubytovanie v Zelenika – 3 noci

Budva kemping – 4 noci

Ulcinj, Tropicana kemping – 7 nocí