Naše začiatky karavanovania

Predstavu o vlastníctve obytného vozidla mal Peťo už keď som čakala prvú dcéru Lindu, čiže niekedy pred vyše 4 rokmi. V tom čase to bola naozaj len idea, ja som sa pripravovala na rolu matky, odsťahovávali sme sa z Bratislavy späť do rodného mesta a začínala kovidová pandémia.

Karavanová myšlienka Peťa po celý čas rodičovstva a neskôr dvojrodičovstva neopustila, no stále to bolo v akejsi snovej a nerealizovateľnej rovine, niečo čo sa možno raz stane, ale určite nie v najbližšej dobe. Moja spolužiačka Stanka, žijúca pri Prahe, s ktorou sa vídam približne raz za rok a vačšinou preberáme rýdzo materské témy, mi vždy pri zmienke Peťovho sna pripomenula, že áno áno, toto počúva pri každom stretnutí :D.

Postupne obe deti rástli, Linda začala chodiť do škôlky, ja som zistila, že moja reťazová materská sa asi definitívne ukončí v auguste 2025, kedy budú už obe deti škôlkárkami (Linda v povinnej predškolskej dochádzke) a ja späť v práci. Skrátka sme si vyrátali, že dlhšie cestovania (s nádejným obytným vozidlom) musíme uskutočniť predtým, ako znovu nastúpim do zamestnania. A to je teraz :D.   

V zime sa spoločné predstavy a úvahy o dlhodobom cestovaní s deťmi začali zhmotňovať. Postupne sme spisovali (minimálne mentálne), čo všetko bude treba vybaviť a pokúpiť. Najdôležitejšou položkou je, samozrejme, obytné auto. Na začiatku bola našim favoritom alkovňa, teda ten typický veľký biely karavan so spaním nad kabínou vodiča. Nad prívesom sme vôbec neuvažovali a prerobená dodávka nám najprv neprišla vhodná pre budúce cesty. Našim obmedzením bola hlavne cena. Máme malý rozpočet, ale nechceli sme kúpiť 30-ročné auto s najazdenými 500 000 km. 

Na konci marca sme sa vybrali do Nitry na výstavu Caravan, Bike, Travel, kde boli vystavené najnovšie modely rôznych obytných vozidiel v zaujímavých (väčšinou veľmi vysokých) cenách. Tu sme definitívne pochopili, že na nejaké novšie vozidlo môžeme zabudnúť :D. Bola to však super inšpiratívna akcia a stretnutie s nadšencami. Takisto tam vystavovali aj rôzne turistické organizácie a viaceré slovenské kempy. Najlepší bol pavilón Overland s cestovateľskými prednáškami autonomádov na netradičných vozidlách.

Hľadanie bolo úmorné. Neustále sme museli pozerať všetky inzertné weby a fóra a sústavne modifikovať (teda znižovať) naše preferencie. Niekedy na jar som už mala fakt niekoľkodňovú krízičku, že ten výber v našich podmienkach proste nebude možný, že asi si musíme ešte pár rokov nasporiť a skúsiť neskôr… a potom v máji sa objavilo to naše vozidlo. 

Je to Mercedes Sprinter z roku 2005, ktorý dlhé roky používali košickí surferi z Domaše na jazdy k Atlantiku. Neskôr auto odkúpil chlapík Rišo od Senca, ktorého veľmi baví zobytňovanie vozidiel a má za sebou už viaceré prerábky. On toto (dnes už naše) auto asi rok vylepšoval, potom trošku pojazdil a dal na predaj. Teraz zase niečo zobytňuje :). 

Takto sme sa s ním stretli (nečakane bez detí) v polovici mája. Previezol nás, všetko poukazoval a my sme už tušili, že to bude ono. O dva týždne nato sa Peťo vybral vlakom po auto do Bratislavy, všetko sa prepísalo a dovysvetlilo. Večer prišiel zmorený aj s novým 6,6 metrovým autom domov, ani jeden z nás tú noc poriadne nespal kvôli všetkým tým emóciám. 

Na ďalší deň sme sa zobudili, baby pokukali auto, zbalili sme rýchlo periny a oblečenie a vyrazili smer západ v tej najväčšej búrke, akú si len viete predstaviť, keď testujete nové auto, smer západ. Chystali sme sa na trojdňový festival autonomádov Overland do kempu Nová Duchonka pri Topoľčanoch. 

Overland bol fakt super. Síce sme nevlastnili naše vozidlo dokopy ani 24 hodín, veľmi nás nabudila celá atmosféra toho čarovného miesta. Kemping Nová Duchonka v krásnom lese pri rovnomennom jazere sme už poznali, minulé leto nás tam na tri dni prichýlili v penzióne Slniečko a dosýta sme sa vtedy vyčľapkali. Tento rok na konci mája nebola ešte naozajstná kúpacia sezóna, skôr pršalo, ale festivalu nič nechýbalo, tematické prednášky boli super, dosýta sme sa vynadívali na stovky obytných vozidiel od výmyslu sveta, úspešne sme zažili aj naše prvé detské divadielko :). Skrátka, bol to perfektný štart do budúcej autonomádskej kariéry. 

Ďalší víkend sme kempovali na dvoch rôznych miestach. Prvá noc bola južne od Nitry, v dedine Poľný Kešov pri aquaparku Nitrava, kde sme sa aj dosýta vykúpali na Deň detí. Spanie nás vtedy stálo 10 EUR a spali sme na súkromnom pozemku v sade cez apku bezkempu. Druhá noc bola vo vinárskom kraji v Hontianskych Nemciach, v tesnej blízkosti lúky, kde býva v auguste festival Atmosféra. Tu sme dosýta spomínali na naše festivalové zážitky spred piatich rokov ešte za slobodna a bezdetna :). Miesto sme našli podľa apky Park4night, čiže to bolo tentoraz nadivoko a zadarmo. Podvečer sme zašli aj k miestnemu vinárovi na fantastickú odrodu Pesecká leánka. Počas tohto víkendu sa nám podarilo konečne vyskúšať aj kuchynské vybavenie a spravili sme si teplé jedlo aj čaj. Plyn mierne unikal a voda z batérie dosť kvapkala, tak následne bol dlho karavan odstavený a začala sa prvá séria vylepšovaní :D. 

V druhej polovici júna, v piatok hneď po skončení škôlkárskeho koncoročného predstavenia, sme zase sadli do nášho campervanu a vydali sa na Teplý Vrch do kempu Ormet. V tomto gemerskom, mierne zabudnutom stredisku to už dobre poznáme, viackrát nás prichýlili v ubytovacom zariadení Drieňok na opačnej strane jazera. Peťka tu však ešte nebola. Dorazili sme neskoro, po ôsmej večer, ale keďže boli najdlhšie dni a voda taká teplá, aká len môže byť v najteplejšej nádrži na Slovensku, tak večerné kúpanie o pol deviatej padlo úplne vhod. Ešteže tie naše deti po ceste dobre pospali a potom ťahali dlhý večer :D. Počas tohto víkendu nás prišli kuknúť kamoši z Bratislavy aj so synčekom, ktorí majú neďaleko chalupu. Hrdo sme im poukazovali obytné vozidlo v prevádzke :). 

Na konci júna bola ešte jedna prespávačka na Kordíkoch, čo je dedinka tuto neďaleko v Kremnických vrchoch, kde by si Peťo vedel aj trvalé bývanie predstaviť, no to je iná a komplikovaná téma :D. Nateraz nám muselo stačiť spanie pred obecným úradom a večerná grilovačka na záhrade s kamošmi, ktorí sa pomaly a iste stávajú Kordíčanmi :).  

Zatiaľ najdlhším pobytom v karavane boli 4 noci na východnom Slovensku začiatkom júla, kedy sme primárne mierili do Bardejova na svadbu Marianny a Tadeka v Bašte. Prvá noc bola nadivoko pri Prešove v lesoparku Borkút. Miesto nájdené zase cez apku Park4Night. Počas samotnej svadby sme parkovali na odstavnej ploche priamo pod mestskými hradbami a v noci po zábave sme sa len presunuli do nášho automobilového ležoviska :). Na ďalší deň bol ešte fajný posvadobný obed a dozvuky v Bašte a potom sme sa vybrali smerom na Svidník. Cestou v aute som zmorená pozerala propagačné letáky a našla kemping priamo pri aquaparku na okraji mesta. Hneď som tam volala a ďalšie dve noci sme strávili v asi najsparťanskejšom kempe na našich cestách. Pán hlavný nás hneď na privítanie ponúkol údajne nebolehlavovou borovičkou, ktorú sme potom z polodonútenia ešte párkrát vypili. Kúpalisko nebolo zlé, aj baby sa dobre vyjašili, ale my asi navždy zostaneme skôr milovníkmi prírodnejších vodných plôch :). 

Zatiaľ posledné karavanovanie bolo v Marakempe priamo pri brehoch Liptovskej Mary. Tento prestížny kemp sme už v minulosti viackrát navštívili (aj v zime aj v lete), ale nikdy sme tu ešte neprespali. A keby som náhodne nezistila, že aj ja na materskej mám nárok na rekreačné poukazy, asi by sme tam nespali doteraz :D. Cena bola totižto dvojnásobná oproti všetkým našim doterajším spaniam. 

V strede augusta cez víkend bolo totálne plno a voda mala neuveriteľných 23 stupňov :). No pre naše baby aj tak nebola dostatočne teplá :D. My dospelí sme sa fajne vykupkali, ja som síce bola obmedzená plávaním s hlavou nad vodou kvôli nedávnej infekcií ucha, ale bola to aj tak paráda 🙂 Baby sa pohrali s kamienkami a vyskúšali veľkú nafukovaciu rybu :). Prvý večer bola chvíľu aj detská diskotéka, druhý večer sme išli koštovať miestne remeselné pivo Maravar. Vôbec prvýkrát sme brali so sebou aj naše dospelácke bicykle a absolvovali mierny okruh Liptovským Trnovcom. Oba transportné dni malo auto dosť poruchy (v piatok nešlo naštartovať pred Donovalmi na semafore a v nedeľu vytekala chladiaca kvapalina). Komunikovali sme stále so servisom a nakoniec sa všetko vyriešilo, ale boli to dlhé a ťažké hodiny :/. Dokonca sme vyskúšali aj nonstop servis a automechanik prišiel priamo za nami na parkovisko pri Mare. Po tejto liptovskej výprave sme sa zatiaľ nikde nedostali, auto bolo buď v servise, alebo na ňom niečo majstroval Peťo, tak mu dávame momentálne taký oddychový čas. 

Toto boli naše prvé karavanové prespávacie zážitky po Slovensku, zatiaľ sme v ňom strávili celkovo 13 nocí a ďalšie sú pred nami. Držte nám prosím palce, aby sa to všetko podarilo a jesenný Balkán bol k nám milosrdný :). 

Veľká vďaka patrí Peťke za editáciu tohto textu.

…WwW…