Otavalo-Quito a znovu krátke dobrovoľníčenie-Papallacta: termálne pramene-Cuenca
Na začiatku augusta sme opustili Kolumbiu a vrátili sa naspäť do Ekvádoru, kde sa pred pár mesiacmi začal náš veľký juhoamerický výlet. Naše veľké batohy boli bezpečne uskladnené v hosteli v Quite, kde sme predtým dobrovoľníčili, teda pri našom návrate do Ekvádoru išlo hlavne o to, zobrať všetku batožinu a pokračovať smerom na juh do Peru. Ešte nám z trojmesačných ekvádorských turistických víz zostávalo vyše 20 dní, ktoré sme chceli využiť na pomalý presun krajinou. Peťo potichu sníval o tom, ako by sme mohli pár dní zostať v Quite a znovu trochu dobrovoľníčiť v príjemnom hosteli. Ja som to vôbec nevidela reálne, keďže potenciálnych dobrovoľníkov bolo omnoho viac ako možností hostela a takisto som neverila, že práve budú potrebovať dvoch ľudí naraz. V skutočnosti presne táto zhoda náhod nastala a my sme zostali v Quite pracovať takmer dva týždne, maximum času, ktoré sme si mohli kvôli vízam dovoliť.
Príjemné andské stopovanie do Otavala
Hneď za kolumbijsko-ekvádorskou hranicou pri meste Tulcán sme skúsili stopovať. Cesta do Quita nám bola známa, šli sme po nej v opačnom smere pred šiestimi týždňami. Po pár minútach nám zastala Škoda Felícia a v nej sa viezla rodinka s jedným dieťaťom. Odviezli nás za mesto na výpadovku. Tešili sme sa z toho, že počas nášho prvého stopu v Ekvádore sa vezieme vozidlom pôvodne z Československa. Potom nám dlho nič nezastavovalo, začínalo kropiť a my sme prehodnocovali situáciu. A v tom zastavil úžasný chlapík, ktorý nás hodil až do Otavala, čo bolo na polceste do Quita. Náš vodič, ktorého meno mi medzitým vypadlo, bol pán v najlepších rokoch, študoval na Sorbonne v Paríži a vlastne o jeho medzinárodných zážitkoch (a hlavne) frajerkách sa točila celá dvojhodinová jazda. Keď sme s Peťom prehodili pár slov v slovenčine, hneď poznamenal, že náš jazyk mu pripomína poľštinu. V Poľsku síce nikdy nebol, ale v minulosti mal poľskú priateľku. Takisto spomínal na kopy snehu v Európe a skrátka celé študentské divoké roky. V Otavale sme sa naobedovali a zároveň si uvedomili, že ceny sú znovu v amerických dolároch a nie v štvorciferných kolumbijských pesos. Inak aj o „dolarizácii“, po ktorej bola v roku 2000 pôvodná ekvádorská mena sucres nahradená americkým dolárom, sme sa dlho bavili v aute a hľadali paralely s rokom 2009, kedy sa na Slovensku zaviedlo euro. Bol to úžasný stopársky zážitok!
Otavalo
Otavalo je stredne veľké mesto, známe tradičným sobotným trhom, ktorý je údajne najväčším a určite najturistickejším marketom v krajine. V piatok, kedy sme sa tam nachádzali my, fungovalo iba pár stánkov na hlavnom námestí, ale tradičné výrobky na predaj a typická jarmočná atmosféra nechýbali. Z Otavala naše pokusy o stop nevyšli, tak sme sa do Quita zviezli busom.
Znovu v Quite a v hosteli (najmä pracovne)
Neplánované dvojtýždňové dobrovoľníctvo nám obom padlo vhod. Po akčnom a dobrodružnom presune Kolumbiou sa nám hodil príjemný chillout v pokojnom hosteli. Zase sme bývali v izbe pre dobrovoľníkov a striedali sa na recepcii. Nič nové sme sa nemuseli učiť, však pred necelými dvoma mesiacmi sme si v hosteli odrobili takmer päť týždňov. Z pôvodných dobrovoľníkov tam ostal len Kolumbijčan Ivan, všetci ostatní už odišli a prišiel nový chalanisko, David z Austrálie. V Quite sa príjemne oteplilo a skoro vôbec nepršalo, čo bola riadna zmena oproti daždivému máju.
Quito-Plaza Grande
Užívali sme si návštevy starých miest, ktoré nám prirástli k srdcu. Quito je vlastne veľmi príjemnou metropolou a naozaj sa nám odtiaľ nechcelo odísť. Počas prvého augustového víkendu sa v blízkom Itchimbia parku konal najväčší hudobný festival v Ekvádore: Quito Fest. Vstupné nebolo lacné, 30 USD na jeden deň, takisto sme celý víkend robili, tak sme len pomedzi naše šichty chodili nasávať rockovú atmosféru a počúvať kapely spoza plota. Niekedy ich bolo počuť až do hostelovej záhrady :-).Najväčšia hviezda, brazílska hardrocková skupina Sepultura, bola fakt extra tvrdá! Mne sa asi najviac páčil koncert ekvádorskej skupiny Swing Original Monks (hudobný link na konci textu).
Šarkaniáda v Itchimbia parku v Quite
Keďže sme boli čerstvo prinavrátení z Kolumbie a ešte predtým sa nám podarilo absolvovať známy Quilotoa loop trek v Ekvádore, dosť nám to pomáhalo pri informovaní hostelových hostí. V Južnej Amerike sa batôžkári presúvajú iba dvoma smermi, buď z juhu na sever, alebo zo severu na juh. Cez Amazonskú džungľu cesty nevedú, takže všetci cestovatelia prichádzajúci z juhu, teda z Peru, smerovali zväčša do Kolumbie. V hosteli sa v tomto čase nachádzala Američanka Kate, ktorá sa vrátila späť do Quita (a do nášho hostela) po absolvovaní dvojmesačnej praxe z biológie na univerzite v Loje v južnom Ekvádore. Príjemne nás prekvapilo, že ona si na nás pamätala viac, ako my na ňu :-). V tom čase bolo v hosteli ubytovaných viacero rodín s malými deťmi, ktorí dlhodobo cestovali po svete a ich potomkovia študovali online školy.
Recepcia v hosteli v Quite
Druhý augustový týždeň sa v historickom centre Quita uskutočnil Festival svetiel (Fiesta de la Luz), niečo na spôsob akcie Biela Noc. Celé mesto v noci ožilo, ulice boli preplnené návštevníkmi a takmer nepriechodné, všade bolo extrémne veľa policajtov a svetelná šou premietaná na historické budovy stála za to. Canelazo, tradičný teplý alkoholický nápoj z cukrovej trstiny stál v pouličných stánkoch len 50 centov, tak sme sa každý večer dobre zahriali aj z vnútra :-).
Quito- Festival svetiel
Čľapkanie v termálnych prameňoch v Papallacte
Jeden deň sme dostali obaja voľno, niečo, po čom sme túžili a neúspešne žiadali celý mesiac, počas nášho prvého dobrovoľníctva v máji. Teraz to bolo možné, na recepcii sem-tam vypomáhal aj syn majiteľky Borys. Celý voľný deň sme náležite využili a vybrali sa na výlet do Papallacty, termálnych prameňov nachádzajúcich sa cca 60 km východne od Quita, vysoko v Andách, vo výške 3300 metrov. Asi najznámejšie termálne kúpalisko v Ekvádore pozostáva z viac ako desiatich bazénov rôznej veľkosti a rôznej teploty vody. Počas piatich hodín v komplexe sme sa postupne vyčľapkali vo všetkých, od tých najhorúcejších po tie najstudenšie, naplnené ľadovou vodou z neďalekého potoka. Keďže kúpalisko zatvárajú až o jedenástej večer, zažili sme aj nočné kúpanie pod hviezdnou oblohou pri vonkajšej teplote 7°C.
Papallacta-termálne kúpele, zdroj: www.termaspapallacta.com
Cuenca: historické mesto na juhu Ekvádora
Cuenca, tretie najväčšie mesto v Ekvádore, sa stala našou poslednou destináciou v krajine. Odtiaľ sme sa presunuli nočným autobusom definitívne do Peru. Cuenca leží v príjemnej nadmorskej výške (2500m). Počas nášho trojdňového pobytu bolo väčšinou slnečno so sporadickými prehánkami. Historické centrum je chránené Unescom a oprávnene súperí s Quitom v počte koloniálnych budov a kostolov. Peťo bol počas pobytu mierne nachladnutý, tak sme naše prechádzky mestom nejako nesilili. Náhodou sa nám podarilo objaviť reštauráciu Zlatá Praha (Golden Prague Pub), v ktorej sme si dali úžasný vyprážaný syr a lahodné české pivo. Peťo sa trošku porozprával po našom aj s hlavným sládkom, ktorý podnik rozbehol spolu s ďalšími Čechmi len v polovici leta. V Cuence sme takisto zažili náš druhý ekvádorský CouchSurfing, a znova sme neboli hostení miestnym človekom, ale Enem z Hondurasu, ktorý momentálne pracuje v okolí ako praktický lekár. V jeho byte prespávali okrem nás aj mnohí iní batôžkári z Južnej Ameriky a ich mačky, teda to bol ozaj hlučný a miestami aj šialený zážitok.
Cuenca
Cuenca
Cuenca-reštaurácia Zlatá Praha
Cuenca-reštaurácia Zlatá Praha
Veľmi dobre nám padlo zase si trochu oddýchnuť a vypnúť v hosteli v Quite, po kolumbijskom dobrodružstve. V Ekvádore sme načerpali nové sily, ktoré teraz naplno využívame pri presúvaní sa po Peru.
Gracias
…WwW…
Hudobná ukážka skupiny Swing Original Monks
Reštaurácia Golden Prague Pub v Cuence
Späť na blog
Potešíme sa tvojmu komentu