Írska nízkonákladová spoločnosť Ryanair od jesene 2016 lieta do tretieho najväčšieho mesta v Srbsku, do Nišu. Linka operuje dvakrát týždenne, v pondelok a piatok, teda v ponuke je príjemný predĺžený víkend. Otváracie ceny boli naozaj veľmi nízke. Síce sme nevychytali letenky za 2 eurá, aj suma 5 eur za jednu cestu bola vysoko prijateľná.

IMG_4171

Peťo, ktorý pracuje ako freelancer na vlastných webových projektoch a prakticky k svojej práci potrebuje len notebook (teda nemá bežnú fixnú pracovnú dobu), prijímal s veľkou nevôľou fakt, že by sme mali v Srbsku stráviť len tri a pol dňa. Mne sa naopak myšlienka predĺženého víkendu, na ktorú som potrebovala len jeden a pol dňa dovolenky, páčila od prvej sekundy. Nakoniec sme urobili šalamúnske rozhodnutie: Peťo išiel na balkánsky výlet presne o týždeň skôr ako ja. Zviezol sa cez systém zdieľanej spolujazdy so slovenskými Srbmi z Vojvodiny do Nového Sadu, druhého najväčšieho srbského mesta. Odtiaľ postupne putoval miestnou dopravou cez Belehrad, Vojvodinu: Kovačicu a Padinu, Drveny grad (Drevené mesto) až do Nišu, kde sme sa nakoniec v piatok 16. decembra stretli.

IMG_4165

V Niši sme spali prvé dve noci. Mesto má okolo 250 000 obyvateľov, leží na hlavnej dopravnej trase vedúcej na juh Balkánu, blízko je odtiaľ aj do bulharskej Sofie, Kosova, Macedónska či Grécka. Jednoznačne najznámejším rodákom z Nišu (po latinsky Naissus) je Konštantín Veľký, rímsky cisár, ktorý v roku 313 vydaním Milánskeho ediktu ustanovil kresťanstvo oficiálnym štátnym náboženstvom. Asi najmenšie letisko, na aké som doteraz priletela je tiež pomenované po slávnom rodákovi.

Vrámci objavovania okolia sa oplatí zájsť na vrch Bubanj, kde sa nachádza pamätník obetiam Druhej svetovej vojny. Tri netradičné sochy zaťatých pästí (pesnice) muža, ženy a dieťaťa.

Bubanj-pamätník obetiam Druhej svetovej vojny, Tri zaťaté pesnice

Bubanj-pamätník obetiam Druhej svetovej vojny, Tri zaťaté pesnice

Podľa Peťových skúseností z iných navštívených srbských miest má každé väčšie sídlo svoju stredovekú pevnosť. Napríklad v Novom Sade sa v petrovaradínskej pevnosti každý rok v lete usporadúva svetoznámy hudobný festival Exit. V Niši takisto nechýba Niška Tvrdava (pevnosť). Ruiny sú dobre zachované, popis k jednotlivým objektom je aj v angličtine, tak sme si obzreli pozostatky z čias tureckých nájazdov ako kúpele Hamam, mešitu, ale aj lapidárium či vodnú vežu. Hneď vedľa Tvrdavy boli dva trhy, vľavo bol naozajstný blšák a vpravo kryté trhovisko so zeleninou/ovocím a oblečením.

Niška Tvrdava-mestská pevnosť

Niška Tvrdava-mestská pevnosť

Niška Tvrdava-mestská pevnosť

Niška Tvrdava-mestská pevnosť

Trh nachádzajúci sa vpravo od mestskej pevnosti

Trh nachádzajúci sa vpravo od mestskej pevnosti

Blšák vľavo od pevnosti

Blšák vľavo od pevnosti

Dosť netradičnou až morbídnou pamiatkou bola Veža z lebiek (Cele Kula). Je to pamiatka na obete bitky pri Čedare z roku 1803, ktorú postavili Osmani z lebiek zabitých Srbov na žiadosť istanbulského sultána ako výstrahu, nech na nich Srbi neskúšajú žiadne ďalšie finty. O tejto hrôzostrašnej pamiatke sa svet prvýkrát dozvedel od francúzskeho spisovateľa a cestovateľa Alphonse de Lamartina. Dnes je veža zasadená do malej kaplnky a z pôvodných 952 lebiek sa zachovalo len 58.

Veža z lebiek (Cele Kula)

Veža z lebiek (Cele Kula)

Po dvoch dňoch v Niši sme sa presunuli do 100-km vzdialeného mesta Vranje, kde pôsobí kamarátka Bojana, ktorú som mala možnosť spoznať pred pár rokmi vrámci jedného výmenného pobytu v Bratislave. Bojana vedie miestnu neziskovku Centar E8 zaoberajúcu sa najmä prácou s mládežou. Kancelária sa nachádza v samom centre mesta a je plná tej správnej neziskováckej aktivistickej atmosféry. V týchto priestoroch majú aj jednu miestnosť určenú na prenocovanie pocestných a práve v spomínanej izbičke sme sa doružova vyspali :-))

Priestory neziskovky Centar E8 vo Vranje

Priestory neziskovky Centar E8 vo Vranje

Vranje

Vranje

Večer sme išli na jedno veľké pivko a v príjemnom bare sa diskutovalo s Bojaninými kolegami a kamošmi o všetkom možnom aj nemožnom. Napríklad o tom, že do Belehradu, teda srbského hlavného mesta, je to z Vranje omnoho ďalej ako do Skopje, teda macedónskeho hlavného mesta. Takisto sme debatili o všetkých možných programoch dostupných cez Erazmus+ a iných možnostiach spojených s cestovaním a objavovaním.

Raňajkovali sme vo Vranje tiež vo veľkom štýle a Bojana nás vzala do tradičnej srbskej reštaurácie. Peťo si dal vajíčka a ja som chcela niečo netradičnejšie, tak voľba padla na kačamak, čo je krupicová kaša so slaninou a syrom, obdoba talianskej polenty. Bola to príjemná zmena po bureku, ktorý sme si dali na raňajky predošlé dni.

Raňajky s Bojanou vo Vranje. Kačamak-kukuricová kaša a vajíčka MŇAM!

Raňajky s Bojanou vo Vranje. Kačamak-kukuricová kaša a vajíčka MŇAM!

Náš posledný deň v Srbsku sme zakončili tradične pleskavicou na stanici v Niši a odtiaľ odišli priamo na letisko a odleteli späť do Bratislavy.

Tradičná pljeskavica s chlebom

Tradičná pljeskavica s chlebom

Tento náš predvianočný predĺžený víkend v Srbsku určite stál za to. Ak máte radi Balkán tak ako my, vrele odporúčame :-)) Jedlo je fantastické, dohovoríte sa aj bez angličtiny, všetko je super lacné, to sú základné predpoklady na pravé balkánske dobrodružstvo. Ceny leteniek sa stále pohybujú v prijateľných, miestami aj jednociferných sumách, tak určite neváhajte :-))

…WwW…

Fotoalbum na facebooku: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10154172014342322.1073741856.587097321&type=1&l=7dfa682622

Mladá nádejná, ešte nevie presne, aká pracovníčka. V minulosti vystriedala viacero pozícií a činností, najmä v turistickom ruchu, v neziskovom sektore aj v korporáte. Veľmi rada píše cestovateľské zážitky, učí sa cudzie jazyky, spoznáva nové kultúry, jedlá a chute.
Viera Valentová

Potešíme sa tvojmu komentu