Krátky prehľad nepálskej tlače so spomienkou na detstvo

Milujem noviny, najmä tie ozajstné papierové. Nič proti internetovým vydaniam, však teraz čítam slovenské spravodajstvo výlučne online, ale pravé voňavé obrovské noviny, to je jednoducho niečo úžasné. Veľmi rada čítam dennú tlač kdekoľvek sa nachádzam. Mám rada nasávať informácie z miest na ktorých prebývam. Pravdepodobne to pramení ešte z detstva, keď môj oco kupovával (a doteraz kupuje) denne minimálne jedny noviny a mamka sa vždy na to hnevávala a zvykla hovorievať, že on by tie noviny neprestal kupovať ani keby nebolo na chlieb, lebo jednoducho noviny doma museli byť. To bol zákon. Niekedy sme mali noviny zaobstarať my s bratom, lebo oco sa vracal neskoro z práce a aby sme si ich cez deň mohli v pohode prečítať. Stalo sa, že sme na to zabudli a keď sa oco neskoro vrátil domov, jeho prvá otázka vo dverách znela: máme noviny? Keď vysvitlo, že potomstvo má deravé hlavy, oco sa vo dverách otočil a šiel na bicykli zháňať po Bystrici posledný výtlačok. Skoro nikdy sa mu ich nepodarilo zohnať v tých našich dvoch stánkoch na sídlisku. Tie v minulosti nemali noviny často už naobed. Darmo, Podlavice sú jedno z najmenších sídlisk v Banskej Bystrici. Niekedy nesklamali stánky na blízkom sídlisku Fončorda a istotkou boli benzínové pumpy. Tam boli noviny takmer vždy 

Takže naša obývačková stolová súprava je vždy zaplavená veľmi puntičkársky poukladanými vydaniami z posledného týždňa, ktoré sa vždy v pondelok zbalia a priestor dostanú čísla z nového týždňa. Nikdy som poriadne nepochopila mamkyne rozčuľovanie sa nad záplavou novín v našom byte nakoľko ich takisto ako všetci v rodine pozorne čítala. Ale o to tu nejde.

Chcela som len ozrejmiť odkiaľ pravdepodobne pramení moja posadnutosť dennou tlačou. Za starých cestovateľských čias, keď som ešte bola mladšia, som si vrámci šetrenia zakazovala kupovať tak drahé a nepotrebné tlačoviny, ktoré si poľahky môžem prečítať aj na nete. Šťastie bolo v tom, že napríklad počas brigádovania v kaviarni v New Yorku som si na konci dňa mohla všetky noviny, ktoré sa tam počas celého dňa nazhromaždili (a zvyčajne ich nebolo málo, zákazníci si jednoducho priniesli noviny zvonku, u nás ich prečítali pri káve a potom ich u nás aj zanechali), zobrať so sebou a doma prečítať. V USA a vlastne vo väčšine západného sveta (aj v Česku) sú k dispozícii zdarma noviny Metro zväčša distribuované na staniciach metra a toto bola takisto moja lahôdka  Počas študijného pobytu v Istanbule som si chodila čítavať do školskej knižnice a teraz, počas dobrovoľníckeho projektu v Nepále som si povedala, že tých 5 rupií (menej než 0,05 EUR) ma nezabije a vždy keď bude príležitosť, tak si tie po anglicky písané nepálske noviny kúpim. No ale príležitostí je menej než málo. V celej krajine vychádzajú tri tituly aj v angličtine. Jedná sa o Himalayan Times, República a Kathmandu Post. V našej malej dedinke samozrejme po anglických novinách ani nepáchnu, v blízkom mestečku som tiež ešte nebola úspešná, tak noviny kupujem počas výletov do turisticky pozitívnejších oblastí (našťastie tých výletov nie je málo )

Čo sa teda dočítate v nepálskych novinách?

Prvé strany patria, ako sme zvyknutí, domácemu spravodajstvu, ktoré sa točí okolo novej vlády (voľby boli v novembri 2013). Bolo vytvorené ústavodarné zhromaždenie a na programe roka je vytvorenie novej ústavy. Nepál sa totiž nachádza v tzv. tranzičnom období prechodu k demokracii po 20 rokoch vnútorných nepokojov a občianskej vojny.

Takisto sa často preberá emigrácia do bohatých krajín Golfského zálivu a Malajzie, kde sa presídlila za prácou značná časť populácie. Nemusíme byť prekvapení, že tam často dochádza k nedodržiavaniu pracovných podmienok a muži aj ženy sú miestami mierne zotročovaní 

Tak a tu sú tie sľúbené autentické stručné prehľady správ (voľne preložené z angličtiny):

» Lieky po záruke podávané v nemocniciach spôsobujú zdravotné problémy.

» Žiačka zo základnej školy je nezvestná už 13 dní. Je podozrenie, že bola unesená do Indie.

» Traja podozriví boli zadržaní vo veci predstieraného únosu. Rodina budúceho ženícha zinscenovala únos mladého muža, ktorý sa nechcel vydať za dievča, ktoré v živote nevidel.

» 10-ročný mentálne postihnutý chlapec žije už sedem rokov priviazaný o strom alebo o tyč na záhrade domu. Prijíma aj vylučuje potravu na tom istom mieste. Rodina už minula tisíce rupií na ľudových liečiteľov, ktorým sa však nepodarilo chlapcov stav zmeniť. Niekoľkokrát dostali finančné príspevky od jednotlivcov aj organizácií na zaplatenie liečby ale stav ostáva nezmenený.

» Rodine Dalítov (tzv. nedotknuteľní- najnižšia kasta v hinduizme) bol odopretý prístup k zdroju pitnej vody v jednej dedine. Rodina riadne zaplatila poplatok za využívanie vodovodu ako ostatní v dedine ale dedinčania sa im po čase rozhodli zamedziť prístup.

Príjemnejšie správy na záver:

» Pokračuje čistenie posvätnej rieky Bagmati vo východnej časti Káthmandu. Zapájajú sa obyvatelia priľahlých oblastí aj dobrovoľníci.

» Rozbiehajú sa prednášky venované zlepšovaniu dopravnej informovanosti občanov. Je zvýšená potreba na dôraznejšie dodržiavanie dopravných predpisov.

» Policajné zložky plánujú prijať do svojich radov viac žien a vytvoriť pre ne vyhovujúce pracovné podmienky

Na záver sa s vami rozlúčim fotkou z miestnych novín New Mechi Times, kde bol pred troma týždňami publikovaný môj článok o našom dobrovoľníckom existovaní v týchto končinách. Článok som napísala v angličtine a náš šéfko Deepak ho preložil do nepálskych hieroglygov. Ak má niekto záujem prečítať si anglickú verziu, smelo mi napíšte 