Vodopády Iguazú – São Paulo – Rio de Janeiro

V Brazílii, najväčšej krajine Južnej Ameriky a piatej najväčšej krajine sveta, sme strávili posledné dva týždne na konci februára 2018 pred návratom späť do Európy. Od ostatných batôžkárov sme už vedeli, že Brazília je drahou destináciou v porovnaní s ďalšími krajinami v okolí. („okolie“ Brazílie je dosť subjektívnym pojmom, keďže táto obrovská krajina susedí s každým štátom kontinentu okrem Ekvádoru a Chile :)). Skrátka a jednoducho, zámerne sme si nechali na Brazíliu len dva týždne, lebo inak by to náš rozpočet na konci výletu zle znášal. Itinerár bol jednoduchý. Prišli sme z juhu, z Paraguaja a náš odlet bol z letiska v Riu de Janeiro. Dokopy sme teda videli len malý zlomok krajiny, čo však vôbec nevadilo.

Po portugalsky sme nerozumeli, našťastie domáci celkom rozumeli nám

V žiadnom prípade si nemôžeme namýšľať, že portugalčina je akýmsi dialektom španielčiny! Naša bazálna logika nám hovorila, že nakoľko po španielsky sme nemali problém vybaviť takmer hocičo a celkovo v tom čase sme žili desať mesiacov v po španielsky hovoriacom svete, tak kúsok portugalčiny na ulici nás určite nemôže vyviesť z rovnováhy. Opak však bol pravdou! Keď sme sa snažili hovoriť pomaly po španielsky a pridávať do bežnej reči tých pár portugalských slovíčok, ktoré nás naučila aplikácia Duolingo, tak nám síce miestni celkom dobre rozumeli, ale ich odpovede v portugalčine sme vôbec nechápali. Napísaný text bol pre nás aj celkom zrozumiteľný, no porozumieť bežnej reči bolo takmer nemožné. Výslovnosť je totálne odlišná.

Tapioca-tradičná pouličná pochúťka z manioku

Foz do Iguazú a návšteva vodopádov

Údajne najkrajšie vodopády sveta ležia na rieke Iguazú, ktorá je prítokom obrovskej rieky Paraná. Celá sústava vodopádov sa rozprestiera na hraniciach Brazílie a Argentíny, z paraguajského mesta Ciudad del Este je to tiež na skok. Tento prírodný skvost nie je fascinujúci svojou výškou, pretože 80-metrová padajúca voda nie je až taký výnimočný úkaz. Dychberúcim zážitkom je práve  sústava vyše 300 väčších a menších vodopádikov, ktoré spolu vytvárajú unikátne prírodné predstavenie. Vstupné do prírodného parku, v ktorom sa vodopády nachádzajú, stálo vyše 20 USD a bola to najdrahšia atrakcia, ktorú sme v Južnej Amerike počas celého 10-mesačného pobytu absolvovali. Malé nebojácne zvieratko qoati (po slovensky nosáľ červený) bolo ďaľšou atrakciou parku.  Prítulné všežravce ľuďom brali potravu z rúk a ochotne pózovali pri robení selfies. Všade síce boli tabule upozorňujúce na možné nebezpečenstvo pri ich hladkaní, väčšina ľudí to však nerešpektovala. Táto návšteva stála za to, ale množstvo ľudí, korí s nami zdieľali podobné pocity, nám trošku kazilo dojem. Je to skrátka jedna z top atrakcií kontinentu, a  bolo to všade cítiť.

 

Vodopády Iguazú

Vodopády Iguazú

 

Nosáľ je veľmi prítulné zvieratko

São Paulo – najväčšia metropola južnej pologule

V tomto obrovskom meste sme strávili dve noci, počas medzizastávky pred poslednou destináciou. São Paolo leží v nadmorskej výške 760 metrov, teda tu je celkom príjemná klíma. Návšteva vyše 30-miliónového mesta nie je vždy zahrnutá v turistickom itinerári, predsa len Rio de Janeiro, nachádzajúce sa „len“ 8 hodín cesty busom, je oveľa väčším lákadlom. Nás Paolo príjemne prekvapilo, zašli sme do obrovského Ibirapuera Parku, akéhosi brazílskeho Central Parku, prechádzali sme sa po Paulista avenue, dlhej obchodnej ulici v centre. Počas poobedia to tam nežilo len biznismenmi a turistami, ale aj úžasnými pouličnými muzikantmi. Ak by som si mala vybrať v ktorých mrakodrapoch by som chcela niekedy pracovať, tak by to bolo práve tam.  Odchádzali sme autobusom z Tietê Bus Terminal, najväčšej autobusovej stanice v Južnej Amerike. Nešlo tam síce wifi, ale WC bolo zadarmo a vo veľmi dobrej čistote.

São Paulo-Paulista avenue

São Paulo

São Paulo-Ibirapuera Park

Rio de Janeiro

V najznámejšom meste Brazílie a jednom z najkrajších miest sveta sme strávili týždeň. Brazília bola od môjho raného detstva na zozname top troch krajín, ktoré chcem niekedy navštíviť a návšteva sa predovšekým mala týkať Ria ako mesta, ktoré bolo jej hlavným lákadlom. Žiaľ,  nastal totožný scenár ako v Indii na záver našej ázijskej cesty z rokov 2014 – 2015. Boli sme už precestovaní a presýtení zo všetkých dovtedy navštívených miest, a preto som si nedokázala naplno užívať krásy Ria.

 

Rio de Janeiro

Rio de Janeiro-štvrť Lapa

Bolo práve po karnevale a v uliciach to stále naplno žilo, síce už neprebiehal oficiálny program na Sambodróme, ale pouličné oslavy, tzv. blocos boli ešte stále veľmi rozšírené, a keď sme prechádzali okolo spomínaných miest, veľakrát sme videli zásahy policajtov v priamom prenose, veľmi podnapitých ľudí aj ďalšie zvláštne a mierne nepríjemné situácie.

Rio de Janeiro-karnevalové pouličné oslavy,, blocos

Rio de Janeiro-karnevalové pouličné oslavy,, blocos

Rio de Janeiro-karnevalové pouličné oslavy,, blocos

Tradične sme nenavštívili najznámejšie atrakcie v meste ako Cukrovú homoľu či Sochu Krista Spasiteľa. Po tých všetkých dňoch prežitých spolu na cestách sme o tom už ani nehodili reč, bolo to rozhodnutie, ktoré sa zrodilo nezávisle od seba aj v mojej aj v Peťovej hlave. Zato na pláž Copacabanu sme sa vybrali pozrieť a nestálo to za veľa. Bola to preplnená a nie najčistejšia pláž s veľkými vlnami, kde nás približne každú minútu otravovali pohybujúci sa plážoví predavači. Červená pláž (Praia Vermelha) bola o niečom úplne inom, parádne som si zaplávala, nikto mi nechcel nič predať a výhľady z lagúnky boli famózne. Malé vlny, trošku mimo hlavného centra a menej ľudí.

Tradičný koktejl Caipirinha sme popíjali na Červenej pláži

V Riu sa nachádzajú viaceré famózne miesta, napríklad moderná metropolitná katedrála, v tvare zrezaného ihlanu, do ktorej sa zmestí 20 000 ľudí. Neďaleko sú farebné Selarónove schody (Escadaria Selarón), ktoré „skrášlil“ čílsky umelec Selarón použitím viac než dvetisíc rôznych dlaždičiek z celého sveta. Ak neviete o akom schodisku píšem, pozrite si hudobné klipy od U2 a remake na Snoop Dogga.

Rio de Janeiro-Metropolitná katedrála

Rio de Janeiro-Selarónove schodisko

Rio de Janeiro-Selarónove schodisko

V Riu sme boli ubytovaní cez air-bnb u peruánskeho umelca a jeho kamošov. Veselá partička bývala neďaleko múzeí, do ktorých sme takisto zavítali. V tomto krásnom, ale výrazne turizmom ovplyvnenom meste sme strávili posledné dni našej dlhej, 10,5-mesačnej cesty po Južnej Amerike. Z Ria sme cez Lisabon a Prahu doputovali späť domov do Banskej Bystrice a to bola naša definitívna bodka.

Adeus (Dovidenia)

 

…WwW…

Veľké poďakovanie patrí Ľubošovi za editáciu tohto textu.

 

Fotoalbum z Brazílie

Rada sa túla po svete a spoznáva ďaleké krajiny ale takisto sa jej páči aj hektický život v slovenskej metropole spojený s objavovaním bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Navždy však zostane srdcom Banskobystričankou. Veľmi rada tiež píše cestovateľské zážitky, učí sa cudzie jazyky, spoznáva nové kultúry, jedlá a chute.
Viera Valentová

Potešíme sa tvojmu komentu